EuropskeNoviny.sk
BRATISLAVA / V europarlamente nahradil Michala Šimečku, ktorý sa vrátil do slovenskej politiky. eEuroposlancom je oficiálne od 26. októbra. Europoslanec Jozef Mihál.
Ako sa to celé zbehlo a stali ste sa europoslancom?
Treba sa vrátiť 4 roky dozadu, do roku 2019, kedy boli voľby do Európskeho parlamentu. Vtedy som kandidoval ešte za koalíciu PS a Spolu. Boli sme veľmi úspešní – 20 percent a štyri mandáty do EP. Ja som bol prvý náhradník, piaty pod čiarou, a vtedy som veľmi tvrdo kampaňoval, obehol som celé Slovensko a každému som tvrdil, že nech mňa nekrúžkujú, pretože sú tam väčší odborníci na európsku problematiku. Kandidoval som z posledného, 14. miesta, napriek tomu ma ľudia prekrúžkovali na 5. miesto. Bol som s výsledkom veľmi spokojný, pretože štyroch kvalifikovaných ľudí na čele s Michalom Šimečkom ľudia poslali do Európskeho parlamentu. Naozaj sú kvalitnou súčiastkou v tom obrovskom kolose, prispievajú k tvorbe európskej legislatívy, a to práve aj čo sa týka tém emisií, klimatických zmien či životného prostredia. To je v týchto dňoch veľkou témou aj v EP.
Aké sú vaše pocity a postrehy po prvých týždňoch?
V politike pôsobím nejakých 12-13 rokov a práca v Európskom parlamente ma veľmi prekvapila. Bol som až pozitívne šokovaný. Je to veľmi konštruktívna práca a vôbec to nie je tak, ako si ľudia dokážu predstaviť. V slovenskom parlamente zažívame hádky a škriepky, tam ani neviete rozoznať, kto je opozícia a kto koalícia. Všetci sa snažia prispieť k tomu, aby tá európska legislatíva a dokumenty boli čo najkvalitnejšie a každý chce priložiť tzv. polienko do ohníka. Ja sa snažím čo najefektívnejšie pracovať, aj keď som nasadol do vlaku, ktorý je taký rozbehnutý, že bude pomaličky aj brzdiť, pretože päťročné obdobie sa bude na jar končiť.
Čím to je, že je v Europarlamente taká úroveň a atmosféra?
Je to preto, že väčšina europoslancov tam prišla, aby sme rozvíjali EÚ a jej záujem. Napríklad mojou témou je legislatíva skôr sociálnej oblasti a aj tam vidím, že je úprimná snaha zlepšovať fungovanie Európskej únie. Konkrétne spomeniem Európsku agentúru práce, neviem, či si ľudia uvedomujú, ale je to jediná európska agentúra, ktorá má sídlo v Bratislave dva alebo tri roky. Rokuje sa v EP, aké sú tie prvé skúsenosti po dvoch-troch rokoch jej fungovania, aj ja idem na návštevu do tejto Európskej agentúry práce, aby som priamo na mieste konzultoval s vedúcimi predstaviteľmi, s čím sú spokojní a čo by sa dalo zlepšiť. Chcem to preniesť aj do tej debaty v EP, aby sme boli pyšní, že tú inštitúciu na Slovensku máme. Nejde však len o tú pýchu, ale najmä o to, aby to fungovalo, pretože táto inštitúcia môže veľmi pomôcť zamestnávateľom či ľudom, ktorí cestujú za prácou.
Mnohých ste prekvapili výberom vašej frakcie. Do ktorej ste sa pridali a prečo?
Pridal som sa do RENEW frakcie (po slovensky Obnovme Európu). Sú to liberáli. Je veľmi dôležité, v ktorej frakcii poslanec pôsobí, pretože to jednak určuje jeho nastavenie, mal by sa zaradiť tam, kde patrí on či jeho materská strana, a kto v tej vplyvnejšej frakcii je, ten vie aj lepšie ovplyvňovať tvorbu európskej legislatívy. Skutočne je to veľmi dôležité, a ja ako srdcom i myslením liberál som sa nemohol zaradiť niekde inde než práve do tejto liberálnej frakcie.
Absolvovali ste plenárne zasadanie v Štrasburgu. Okrem iného ste prijali smernicu o práve na opravu. Čo to bude znamenať pre nás, Slovákov?
Európsky parlament prijíma rôzne rozhodnutia a myslím si, že väčšina z nich je prijímaných pozitívne. Aj táto smernica definuje to, aby sa výrobcovia snažili svoje produkty a výrobky poskytovať tak, aby bola v prípade poruchy po uplynutí záručnej lehoty úprimná snaha dať produkt opraviť a nevyhadzovať ho do šrotu či odpadu. Je to o klíme a životnom prostredí, aby sme si krajinu nezahádzali odpadom, pokiaľ tie produkty vieme ďalej využívať. A jeden z paragrafov v legislatíve je aj zákaz „kazítok“. Je to až zvláštne, že sme sa dopracovali do takejto doby. Niektorí výrobcovia to skutočne robia a v tej legislatíve je jasne uvedené, že sa tzv. kazítka vylučujú.
