EuropskeNoviny.sk
Ministri financií členských štátov Európskej únie (EÚ) sa dohodli na reforme dlhových pravidiel. Dosiahnutý kompromis okrem iného predpokladá, že viac sa bude prihliadať na individuálnu situáciu členských krajín, uviedli viacerí predstavitelia po minulotýždňovej videokonferencii ministrov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Plány musia ešte schváliť členské štáty a prerokovať ich s Európskym parlamentom (EP). Nové fiškálne pravidlá sú realistickejšie a zároveň efektívnejšie, napísal v stredu nemecký minister financií Christian Lindner na platforme X (predtým Twitter). „Spájajú jasné čísla o nižších deficitoch a klesajúcom pomere dlhu so stimulmi pre investície a štrukturálne reformy,“ dodal minister.
Dohode medzi 27 štátmi predchádzal francúzsko-nemecký návrh, ktorý predložili Lindner a jeho francúzsky rezortný kolega Bruno Le Maire. Podľa informácií z nemeckých vládnych kruhov dokument obsahoval účinnejšie poistky pre znižovanie rozpočtových deficitov a štátnych dlhov ako doteraz a zároveň kládol väčší dôraz na investície a štrukturálne reformy členských štátov.
Ministri financií EÚ sa niekoľko mesiacov snažili dosiahnuť kompromis v otázke reformy Paktu stability a rastu. Základom pre rokovania bol návrh, ktorý v apríli predložila Európska komisia (EK). Ten predpokladal, že vysoko zadlženým krajinám sa poskytne väčšia flexibilita pri znižovaní dlhu a rozpočtových deficitov. Návrhy sa streli v európskych metropolách so zmiešanými reakciami. Juhoeurópske krajiny na čele s Francúzskom a Talianskom žiadali, aby sa pravidlá čo najviac uvoľnili a vytvorili priestor pre verejné investície. Nemecko, Rakúsko a ďalšie štáty na druhej strane presadzovali spoľahlivé odbúravanie dlhov, aby sa zabránilo opakovaniu dlhovej krízy, ktorá zasiahla eurozónu v roku 2010.
Pakt stability a rastu je dohoda medzi členskými štátmi EÚ o koordinácii ich rozpočtových politík, ktorá stanovuje strop pre verejný dlh na úrovni 60 % HDP a pre deficit verejných financií na úrovni 3 % HDP. Pravidlá boli pozastavené v roku 2020, najskôr z dôvodu pandémie, ich opätovnému uplatňovaniu následne zabránila vojna na Ukrajine.
(TASR)
