Robert Hajšel: Ďakujem, že som ako europoslanec mohol pre vás pracovať, ale kandidovať opätovne už nejdem

Už mesiace sa ma mnohí pýtajú, či idem kandidovať v júnových voľbách do Európskeho parlamentu. Doteraz som vždy hovoril, že skôr nie ako áno.

Niektorí ma prehovárajú, aby som išiel ďalej. Máš triezvy pohľad na vec, obhajuješ záujmy Slovenska a našich občanov a venuješ sa odbornej legislatívnej práci, pričom nikoho neurážaš, hovoria mi.

Áno, nedokážem svojich politických oponentov osočovať a už vôbec neviem niekoho kvôli jeho názoru ponižovať a tým si zvyšovať napríklad počty lajkov na sociálnych sieťach. Zdá sa mi ale, že vo verejno-politickom priestore, na Slovensku osobitne, sa to pritom stalo úplným štandardom a pomaly podmienkou úspechu. A venovať sa odbornej, hoci lajkami menej odmeňovanej, ale pre ľudí potrebnejšej práci nie je vôbec atraktívne.

Aj preto, hoci som hrdý na to, čo sa mi najmä za prvé štyri a pol roka podarilo v europarlamente dosiahnuť predovšetkým v oblasti priemyselnej a energetickej politiky, som sa rozhodol o ďalší mandát sa už neuchádzať, a to ani ako nezávislý kandidát na listine žiadnej politickej strany. Mimochodom, členom žiadnej strany som ani nikdy nebol.

Chcel by som ale zdôrazniť, že som vďačný za túto profesionálnu a dá sa povedať aj životnú skúsenosť a samozrejme moje poďakovanie patrí aj strane Smer-SSD, ktorá mi práve ako nezávislému kandidátovi, ktorý nie je jej členom, umožnila pred piatimi rokmi uchádzať sa o mandát europoslanca.

Každý deň môjho päťročného mandátu si cením a snažil som sa ho vždy naplniť prácou a výsledkami v prospech Slovenska a občanov. Či už to bolo v období kovidu, keď som sa zasadzoval za to, aby sme z Bruselu nikomu nevnucovali očkovanie a aby sme prístup do zamestnania nepodmieňovali žiadnymi kovid-pasmi, alebo keď som už na začiatku energetickej krízy nástojil na uvoľňovaní prostriedkov EÚ na boj proti energetickej chudobe, alebo na zdanení nadmerných ziskov veľkých obchodníkov s plynom, či elektrinou v prospech najzraniteľnejších domácností.

Práca europoslanca, alebo skôr toto poslanie mi aj veľa dalo a veľa som zo skutočného fungovania EÚ pochopil. A to napriek tomu, že celkom dobrú predstavu o tom, o čo tu ide, som už čo to vedel, keďže môj profesionálny život bol vždy spojený s EÚ a od roku 1993 som v Bruseli 12 rokov pôsobil ako vyslaný redaktor pre slovenské verejno-právne médiá a ďalších 13 rokov som bol šéfom kancelárie europarlamentu na Slovensku.

Mojou prioritou, či som pracoval ako hlavný vyjednávač celého europarlamentu alebo tieňový vyjednávač za politickú frakciu, bolo myslieť nielen na zmysel, ale aj na dôsledky prijímanej legislatívy na konkurencieschopnosť našej ekonomiky, našich podnikov, na životnú úroveň ľudí, na dodržiavanie ľudských a sociálnych práv a najmä na to, aby sme napríklad presadzovaním zelenej transformácie nevytvárali nových nezamestnaných a nerozširovali chudobu. Kto ma občas číta na sociálnych sieťach, alebo aspoň niekedy postrehol moje vyjadrenia pre média, určite vie, o čom hovorím.

Všetkým, čo na rozdiel odo mňa kandidovať idú, prajem veľa šťastia, ale aj pokory a ak budú zvolení, aby mysleli najmä na to, ako z Bruselu a Štrasburgu pomôžu ľuďom na Slovensku, našej ekonomike a celému štátu. Aby na seba menej útočili, ale naopak snažili sa hľadať dobré európske riešenia v prospech Slovenska a jeho občanov, čiže aby sa nesnažili EÚ napriek jej častým chybám a niektorým až škodlivým tendenciám rúcať, ale naopak meniť ju k lepšiemu. Ale aby aj tie národno-štátne záujmy Slovenska dokázali v tom europarlamente presadiť a nielen o tom hovoriť.

Pretože žijeme v zložitých časoch, keď nie je úplne isté nič. Keď dochádza k takej politickej a celospoločenskej polarizácii, aká tu ešte nebola. Keď mnohí už bojujú skôr proti niekomu ako za niečo. Keď za prejavený názor, mnohí čelia osočovaniu, alebo až ostrakizácii minimálne v tom virtuálnom, ale často aj v reálnom profesionálnom a spoločenskom živote.

Preto isto nebojkotujte európske voľby, ale vyberajte spomedzi kandidátov, ktorí nechcú len proti niekomu „bojovať“, ale skutočnou legislatívnou, doslova sizyfovskou prácou dokážu život na Slovensku meniť k lepšiemu.

A áno, nepôjde to bez toho, aby sa zvrátili niektoré škodlivé tendencie v EÚ a ani bez toho, aby sme ponúkajúce sa nástroje a peniaze dokázali rozumne využívať aj u nás doma.

Robert Hajšel, europoslanec /SD/.