Vlajka EÚ a Číny. PHOTO: © European Union 2010

Európa chce od Číny dve veci, ale nie je isté či ich dostane

Európa chce od Číny dve veci – zmenu jej relatívne proruského postoja k vojne na Ukrajine a zníženie nerovnováhy v obchode. Vývoz čínskeho tovaru do Európskej únie (EÚ) totiž vlani prevýšil dovoz z bloku do Číny o 291 miliárd eur. Nie je pritom jasné, či niečo dosiahne na oboch frontoch. TASR o tom informuje na základe správy AP.

Nemecký kancelár Olaf Scholz tento týždeň odišiel z návštevy v Číne s prísľubmi, že sa o týchto témach bude ďalej diskutovať. Ale vyhliadky na vyriešenie sporných otázok sú veľmi malé. Aj keď nejaký dôvod na nádej existuje. Čína veľmi chce, aby zahraničné investície podporili jej stagnujúcu ekonomiku. Snaží sa preto napraviť svoje vzťahy od Európy po USA a Austráliu. Na druhej strane sú však väčšie strategické dôvody, ktoré Čínu ťahajú k Rusku, keď hľadá alternatívu k svetovému poriadku pod vedením USA a snaží sa stať lídrom v oblasti technológií.

EÚ aj USA sa sťažujú, že čínska politika na podporu zelenej energie podnietila spoločnosti budovať príliš veľké výrobné kapacity pre elektrické autá, solárne panely a ďalšie súvisiace produkty. Ich nízke exportné ceny si vybrali daň od výrobcov rovnakých produktov v Európe aj v Amerike a predstavujú potenciálnu hrozbu pre ďalšie priemyselné odvetvia. EÚ začala vlani na jeseň vyšetrovať čínske dotácie a mohla by uvaliť clá na elektrické vozidlá z Číny. Čína súhlasila s rozhovormi o výrobnej kapacite s USA, ale zostala neochvejná pri obrane svojho vývozu produktov zelenej energie. Nie každý v Európe súhlasí s clami. Čína je hlavným trhom pre mnohé európske spoločnosti a niektoré sa obávajú, že clá by mohli spustiť obchodnú vojnu.

Viac..  Lagardová: Európa a USA by nemali súťažiť o to, kto ponúkne vyššie dotácie

Nemecká obchodná komora sa chce zamerať na ďalšie otváranie čínskych trhov nemeckým firmám. Scholz preto v Pekingu požadoval spoľahlivý právny systém, ochranu duševného vlastníctva a prístup na čínsky trh pre zahraničné firmy. Tieto otázky nadobudli na význame po tom, ako sa čínske firmy ukázali ako lídri v oblasti inovácií. Nedávny prieskum komory medzi nemeckými spoločnosťami ukázal, že 5 % z nich považuje čínskych konkurentov za lídrov v oblasti inovácií, pričom 11 % ich považuje za lídrov v automobilovom sektore. „Toto je skutočne nová téma,“ povedal Maximilian Butek, riaditeľ Nemeckej obchodnej komory vo východnej Číne. „A ak sú tieto vysoko konkurenčné spoločnosti stále chránené vládou, potom z toho vyplývajú skutočne globálne výzvy,“ dodal.

Pokiaľ ide o Rusko, Západu sa nepáči nielen to, že Peking neodsúdil vojnu na Ukrajine, ale aj to, že podkopáva západné sankcie. Scholz a ďalší politici vyjadrili znepokojenie nad správami, že čínske firmy predávajú Moskve položky „dvojakého použitia“, ktoré sa montujú do vojenského vybavenia. Čína zase obviňuje USA a ďalšie krajiny z predlžovania bojov dodávaním zbraní Ukrajine.

(TASR)

O mam

Odporúčame pozrieť

Europska unia

EÚ uvalila sankcia na štyri ruské propagandistické médiá

Členské krajiny EÚ uvalili sankcie na mediálnu platformu Voice of Europe a ďalšie tri ruské …

Consent choices