EU
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Nové krajiny z členstva v Únii profitovali, rástli rýchlejšie ako priemer EÚ

Všetky nové členské krajiny, ktoré sa spolu so Slovenskom stali pred 20 rokmi členmi Európskej únie (EÚ), zo svojho vstupu ekonomicky profitovali. Ich reálny hospodársky rast za celé obdobie výrazne predstihol priemer únie, zdôraznili v aktuálnej analýze ekonómovia VÚB.

Najrýchlejšie rastúcou ekonomikou z nášho regiónu bolo za ostatné dve dekády Poľsko s priemerným ročným rastom na úrovni 3,8 %. Na druhom mieste nasledovalo Slovensko (3,3 %), naopak najpomalšie rástlo Maďarsko a Slovinsko (2,1 %). Všetky nové členské krajiny však rástli v priemere rýchlejšie ako celá EÚ (1,4 %). „Pomáhal im najmä veľký jednotný trh, ktorý prostredníctvom medzinárodného obchodu a investícií podporuje rast odvetví s takzvanou komparatívnou výhodou. U nás, ale aj v iných krajinách regiónu, to bol najmä automobilový priemysel,“ priblížili analytici.

Pripomenuli, že pomerom hrubého domáceho produktu (HDP) na osobu v bežných cenách začalo Slovensko pri vstupe do EÚ v regióne na piatom mieste po Slovinsku, Česku, Maďarsku a Estónsku. Po finančnej kríze v roku 2009 sa SR na čas prepracovala na tretiu priečku, odvtedy však bolo dobiehanie priemeru EÚ už len veľmi pozvoľné. Znovu nás tak predbehlo Estónsko, ale aj Litva a na krátky čas po pandémii aj Lotyšsko.

Z hľadiska rastu cien si nové členské krajiny podľa ekonómov prešli podobným vývojom, aj keď s miernymi odchýlkami. Pred finančnou krízou bola inflácia vysoká najmä v pobaltských krajinách, potom bola dlhé roky utlmená. „Vystrelila znovu až s postupným zvládaním pandémie, keď štáty aj centrálne banky ekonomiky, a teda aj celkový dopyt hojne podporovali,“ konštatovali.

Na Slovensku bola priemerná inflácia od vstupu do EÚ nižšia ako u susedov z V4. Kým v SR predstavovala od roku 2004 priemerne 3,2 %, v Čechách a v Poľsku to bolo 3,3 % a v Maďarsku až 4,9 %, vyčíslili analytici. Pripomenuli, že pri vstupe do eurozóny sa skôr predpokladalo, že slovenský rast cien bude rýchlejší kvôli nemožnosti dobiehať cenovú úroveň Západu prostredníctvom kurzového kanálu.

Viac..  EÚ20˸ Lídri sa zišli na summite v októbri 2002, odporučili prijať SR v roku 2004

Vyšší hospodársky rast po vstupe do EÚ krajinám nášho regiónu pomáhal znižovať aj vyššiu po-transformačnú mieru nezamestnanosti, aj keď tento trend bol do istej miery podporený aj emigráciou smerom na západ, podčiarkli ekonómovia. Podiel ľudí bez práce vo všetkých krajinách V4 s určitými výkyvmi dlhodobo klesal, najviac v Poľsku. Tam sa miera nezamestnanosti dostala z najhoršej priečky v roku 2004 na takmer najlepšiu, tesne za ČR. Najvyššiu nezamestnanosť v regióne má Slovensko, ale aj tu dlhodobo klesá. „K efektu hospodárskeho rastu a emigrácie sa v ostatných rokoch pridáva aj vplyv starnutia obyvateľstva, keď v mnohých krajinách už každý rok viac ľudí odchádza do penzie ako prichádza na trh práce zo škôl, kvôli nízkej pôrodnosti začiatkom tohto milénia. To robí nové pracovné sily vzácne, čo tlačí aj na rast miezd, ale aj lákanie pracujúcich zo zahraničia,“ priblížili analytici VÚB.

Krajiny strednej a východnej Európy majú podľa nich aj vďaka členstvu v EÚ za ostatných 20 rokov časť dobiehania západnej Európy za sebou. Aj v najbližšom období by ich ekonomiky mali rásť rýchlejšie ako priemer únie, avizovali. Českej republike sa od pandémie ekonomicky veľmi nedarí, keď doteraz neprekonala úroveň 4. štvrťroka 2019, v tomto a budúcom roku by však mala rásť viac ako 2 % tempom. Podobne aj Slovensko, priemerne o 2,2 %. Ešte rýchlejší rast očakávajú ekonómovia v Poľsku a Maďarsku (2,8 %).

(TASR)

O mam

Odporúčame pozrieť

Jozef Mihál o Ukrajine: Cesta k členstvu v EÚ je zložitý proces, ktorý ponúka veľké podnikateľské príležitosti

Samit “Mind Entrepreneur” v Kyjeve. 🇪🇺🇺🇦 Som veľmi rád, že som mal tú česť prednášať …

Consent choices