EuropskeNoviny.sk
Budúca pracovná agenda inštitúcií EÚ, ktoré vzniknú po júnových voľbách do Európskeho parlamentu, bude vychádzať z priorít súčasnej Európskej komisie. V rozhovore pre TASR to povedal zástupca riaditeľa Inštitútu pre európsku politiku Europeum a vedúci bruselskej kancelárie inštitútu Žiga Faktor.
Kľúčové výzvy sú podľa neho spojené s tým, čo ukázala ruská vojna na Ukrajine. EÚ nebola dobre pripravená na takéto geopolitické výzvy. Týka sa to energetickej sebestačnosti, ale aj obrany a spolupráce s NATO, aby kontinent zostal bezpečný a bez ďalších konfliktov. „Aj v nasledujúcich desaťročiach budeme reflektovať témy, ktoré otvorila súčasná Európska komisia. Európska zelená dohoda a klimatická agenda možno bude formulovaná trochu ináč, s inými slovami, ale ochrana klímy bude jednou z kľúčových tém,“ vysvetlil. Dodal, že predmetom diskusií určite bude migrácia, otázky demografického rastu a rozširovanie Únie.
Na otázku ako by mohla EÚ vyzerať o desať rokov, Faktor pripomenul, že kandidátov na vstup je veľa – od krajín západného Balkánu po Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko. Podľa neho však dôležité bude mať dostatok politickej vôle na rozširovanie a vyriešiť si vnútorné otázky fungovania Únie s novými členmi. „V dôsledku vojny na Ukrajine vnímame rozširovanie viac z toho bezpečnostného hľadiska. Dostať kandidátske krajiny do Únie by znamenalo zaistiť bezpečnosť celého kontinentu. Táto politická vôľa však nemusí vytrvať,“ skonštatoval. Podľa neho to vidieť pri západobalkánskych krajinách, kde jeden krok späť v prístupovom procese vedie k frustrácii a môže nadlho zabrzdiť pokrok v rokovaniach.
Faktor pripomenul, že momentálne najďalej je Čierna Hora. Najmenšia kandidátska krajina mala ako jediná otvorené všetky prístupové kapitoly a tri z nich aj uzavrela. Problematickejšie vníma situáciu krajín, ktoré majú nedoriešené problémy so susedmi – Severné Macedónsko s Bulharskom a Albánsko s Gréckom. Ak sa tieto spory podarí prekonať, tieto krajiny môžu rýchlejšie postupovať v rokovaniach. Potom je tu Srbsko a neuznávanie Kosova, kde možno očakávať zložitejšie rokovania. „Vnímane, že Srbsko je kľúčové pre celý región, takže ideálne by bolo, keby Srbsko najviac smerovalo do Únie, to však teraz neplatí,“ upozornil.
Ukrajina a Moldavsko majú podľa neho svoje špecifiká spojené s územnou celistvosťou, a preto v nasledujúcich rokoch bude treba riešiť otázku, či môžu vstúpiť do EÚ aj bez stopercentnej kontroly nad svojím územím. Znamená to napríklad poskytnúť im perspektívu vstupu s dodatočným vyriešením otázok územnej integrity. „Ak sa budeme držať súčasného tempa a vydrží nám politická vôľa, tak si myslím, že do desiatich rokov päť alebo šesť z kandidátov by do Únie vstúpiť mohlo,“ povedal Faktor.
