EuropskeNoviny.sk
Európska komisia začína tiež hovoriť o tom, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Uviedol to v piatok minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) po neformálnom zasadnutí ministrov obrany Európskej únie (EÚ) v Bruseli, informuje bruselský spravodajca TASR.
Kaliňák vyjadril sklamanie, že k tomuto stretnutiu nedošlo v Budapešti, ako to bolo plánované pod taktovkou maďarského predsedníctva v Rade EÚ. Takéto „trestanie“ zo strany Bruselu považuje za „detské“ a neférové. Tiež sa pýtal, ako chce reagovať EÚ na najnovšie informácie o napadnutí plynovodu Nord Stream 2.
„My by sme mali mať odvahu povedať, že čo sú to za informácie o Nord Streame? Je to európska infraštruktúra. Neviem, že by niekto dal zelenú na to, aby sa tolerovali útoky na európsku energetickú infraštruktúru. Ako to vyriešime? Alebo to momentálne odkladáme len preto, že sme v spore s Ruskom, ktoré napadlo Ukrajinu? Je to zvláštne a dáva to do budúcnosti precedensy, ktoré sú neprijateľné,“ uviedol.
Spresnil, že ho predovšetkým zaráža, že EÚ bola „úplne ticho“ a nereagovala na informácie z Nemecka o možnej ukrajinskej stope v súvislosti s výbuchom plynovodu.
Kaliňák dodal, že otvorene diskutoval aj o ďalších problémoch a správaní ukrajinskej strany, ktoré súvisia najmä s blokovaním dodávok ropy či nejakými sankciami, ktoré môžu mať dopad na EÚ. Tomu treba podľa neho zabrániť. „Ak my máme pomáhať z našich zdrojov, nemôžu ich opatrenia zasahovať naše ekonomické záujmy,“ vysvetlil.
Minister zdôraznil, že v Bruseli sa otvorene hovorilo aj o tom, že niektorá pomoc pre Ukrajinu nie je vždy efektívna. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell na úvod rokovaní naznačil možnosť zvýšiť súčasný počet ukrajinských vojakov, 60.000, ktorí v Únii dostávajú vojenský výcvik. Kaliňák v tom nevidí perspektívu a spresnil, že Slovensko sa sústredí na humanitárnu časť výcviku, na odmínovanie, možno výcvik medicínskeho personálu. Zároveň upozornil na problém, že „nie ten istý počet ukrajinských účastníkov skončí výcvik, ako ho začne“, čo znamená, že sa stráca efektivita tohto úsilia.
Kaliňák skonštatoval, že ak premiér Robert Fico (Smer-SD) pred rokom hovoril, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie a jeho rétorika bola označená ako proruská, dnes v podobnom duchu hovorí už aj eurokomisia, konkrétne Borrell, podľa ktorého je vojenské riešenie „problematické“, čo ho napĺňa optimizmom, že EÚ k tomu mierovému riešeniu nakoniec dospeje.
„Dnes je to už aj stanovisko eurokomisie, že áno, vojenské riešenie to nemá. Urobili sa chyby, že nezačali vlani rokovania o mieri a dnes sa to k tomu neblíži. Preto ten tlak na rokovania musí byť vedený na obe strany, ruskú aj ukrajinskú. Aby sa začali tie názory približovať. Operácia v Kursku vyzerá, že sa od toho rokovacieho stola skôr vzďaľujeme,“ dodal Kaliňák.
