EuropskeNoviny.sk
Európski poslanci sú hlboko znepokojení rastúcou intenzitou a frekvenciou extrémnych poveternostných udalostí v EÚ a vo svete vrátane rozsiahlych záplav, vĺn horúčav a lesných požiarov.
V uznesení o ničivých povodniach v Rakúsku, Česku, Nemecku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku, ktoré bolo schválené vo štvrtok 19. septembra, vyjadrujú poslanci nespokojnosť s nedávnymi rozpočtovými škrtmi v oblasti Mechanizmu civilnej ochrany EÚ. Požadujú dostatočné a skvalitnené financovanie na zvýšenie pripravenosti a zlepšenie budovania kapacít, najmä s ohľadom na budúci viacročný rozpočet EÚ. Chcú tiež, aby bol Fond solidarity EÚ „úmerný zvyšujúcemu sa počtu a závažnosti prírodných katastrof v Európe“, naliehajú na Komisiu, aby urýchlila mobilizáciu finančných prostriedkov pre postihnuté krajiny a žiadajú sprístupnenie ďalších technických a finančných prostriedkov ako sú nástroje kohéznej politiky.
Z dlhodobého hľadiska uznesenie vyzýva na väčšie investície EÚ do regionálnej a miestnej odolnosti a požaduje, aby sa budúca politika súdržnosti EÚ ešte viac zamerala na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.
Posilniť adaptáciu na zmenu klímy
Poslanci chcú, aby Komisia urýchlene predložila Európsky plán na prispôsobenie sa zmene klímy vrátane konkrétnych legislatívnych návrhov, ako sa uvádza v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyen pre Komisiu na roky 2024 – 2029, s cieľom posilniť odolnosť EÚ, prispôsobiť sa vplyvom zmeny klímy a koordinovať vnútroštátne akcie týkajúce sa pripravenosti, plánovania a cezhraničnej spolupráce. Zdôrazňujú tiež potrebu naliehavých investícií do protipovodňového manažmentu a opatrení na predchádzanie povodňovým rizikám.
Súvislosti
Len za posledných 30 rokov postihli záplavy v Európe 5,5 milióna ľudí, vyžiadali si takmer 3 000 životov a spôsobili hospodárske škody vo výške viac ako 170 miliárd eur. Leto 2024 bolo najhorúcejšie v histórii na svete aj v Európe.
