EuropskeNoviny.sk
Piaty summit Európskeho politického spoločenstva sa niesol najmä v znamení bezpečnostných otázok. Dôležitou témou bolo taktiež znovuzvolenie Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta a možné dopady rozhodnutia amerických voličov na európsku bezpečnosť. Viacero európskych lídrov vyzvalo na posilnenie obranyschopnosti Európy. TASR o tom informuje podľa agentúry AP.
„Zvolil ho americký ľud. Bude brániť americké záujmy,“ uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron zúčastneným lídrom vo svojom príhovore a dodal, že nie je úlohou lídrov Európskej únie voľby komentovať a uvažovať nad tým, či dopadli dobre alebo nie. AP pripomína, že Trump počas svojho prvého funkčného obdobia požadoval, aby európski spojenci v NATO vynakladali viac prostriedkov na obranu, a to do výšky dvoch percent HDP a menej sa vo vojenskej oblasti spoliehali na USA. „Bol to on, kto nás v NATO podnietil k tomu, aby sme prekročili dve percentá. A teraz, aj vďaka nemu, je NATO, ak odrátame podiel USA, nad dvomi percentami,“ vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Predseda Európskej rady Charles Michel na stretnutí uviedol, že európsky kontinent musí byť menej závislý od USA. „Musíme byť viac pánmi svojho osudu. Nie pre Donalda Trumpa alebo Kamalu Harrisovú, ale pre naše deti,“ vyhlásil Michel. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis vyhlásil, že „je načase, aby sme sa prebudili z našej geopolitickej naivity a uvedomili si, že musíme vyčleniť ďalšie zdroje, aby sme boli schopní riešiť veľké výzvy. Je to (otázka) konkurencieschopnosti a európskej obrany.“
Počas svojej predvolebnej kampane Trump Európe hrozil obchodnou vojnou, odstúpením od plnenia záväzkov v NATO, ako aj ukončením podpory Ukrajine a uviedol, že rýchlo vyrieši vojenský konflikt s Ruskom. „Samozrejme, že počas kampane povedal veľa vecí,“ uviedol holandský premiér Dick Schoof a pripomenul, že nie všetky jeho sľuby sa objavia aj v jeho oficiálnej politike. „Transatlantická spolupráca je mimoriadne dôležitá pre záujmy USA aj Európy,“ povedal.
Na budapeštiansky summit pricestovalo 42 hláv štátov a vlád vrátane predsedu vlády SR Roberta Fica, ako i lídrov EÚ, NATO a predstaviteľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Popri lídroch 27 členských krajín EÚ pozvali aj najvyšších predstaviteľov kaukazských štátov či krajín západného Balkánu, ale sú medzi nimi aj lídri Británie, Ukrajiny a Turecka.
(TASR)
