EuropskeNoviny.sk
Po dlhšom období stagnácie hospodárstvo EÚ opäť zažíva mierny rast s pokračujúcim procesom znižovania inflácie. V jarnej prognóze Európskej komisie sa v roku 2024 predpokladá rast HDP na úrovni, ktorá bude v EÚ predstavovať 0,9 % a v eurozóne 0,8 %. Podľa prognózy sa očakáva, že v roku 2025 dôjde k zrýchleniu hospodárskej činnosti na 1,5 % v EÚ a 1,3 % v eurozóne a v roku 2026 na 1,8 % v EÚ a 1,6 % v eurozóne.
Celková inflácia v eurozóne sa má v roku 2024 znížiť o viac ako polovicu. Oproti úrovni z roku 2023 predstavujúcej 5,4 % klesne na 2,4 % a aj neskôr bude postupne klesať až na úroveň 2,1 % v roku 2025 a 1,9 % v roku 2026. Predpokladá sa, že proces znižovania inflácie v EÚ bude v roku 2024 ešte prudší, pričom celková inflácia klesne z úrovne 6,4 % zaznamenanej v roku 2023 na 2,6 %. V roku 2025 sa bude ďalej znižovať až na úroveň 2,4 % a v roku 2026 klesne na 2,0 %.
Očakáva sa zrýchlenie rastu v dôsledku zvýšenia spotreby a oživenia investícií
Po obnovení rastu v prvom štvrťroku 2024 hospodárstvo EÚ v druhom a treťom štvrťroku naďalej stabilne rástlo, hoci pomalším tempom.
Vďaka rastu zamestnanosti a oživeniu reálnych miezd pokračovala podpora disponibilných príjmov, hoci spotreba domácností bola obmedzená. Vzhľadom na stále vysoké životné náklady a zvýšenú neistotu po opakovanom vystavení extrémnym otrasom, ako aj na finančné stimuly motivujúce k šetreniu v kontexte vysokých úrokových sadzieb boli domácnosti nútené odkladať si čoraz vyššiu časť svojich príjmov. Zároveň sa nenaplnili očakávania súvisiace s investíciami – v prvom polroku 2024 došlo vo väčšine členských štátov a v prípade väčšiny kategórií aktív k rozsiahlemu poklesu investícií.
Zdá sa, že dochádza k uvoľneniu obmedzenia spotreby, ktorá sa má v dôsledku postupného obnovovania kúpnej sily miezd a poklesu úrokových sadzieb ďalej zvyšovať. Očakáva sa, že v dôsledku silných súvah podnikov dôjde k oživeniu investícií, čo povedie k opätovnému dosahovaniu ziskov a zlepšeniu úverových podmienok. Impulz Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ zároveň podnieti zvýšenie verejných investícií v prognózovanom období.
Celkovo sa predpokladá, že domáci dopyt bude slúžiť ako stimul pre budúci hospodársky rast. V rokoch 2025 a 2026 sa očakáva, že vývoz a dovoz budú rásť zhruba rovnakým tempom, čím sa zabezpečí neutrálny príspevok čistého obchodu k rastu.
Proces znižovania inflácie pokračuje
Proces znižovania inflácie, ktorý sa začal koncom roka 2022, pokračuje aj napriek miernemu októbrovému nárastu inflácie spôsobenému predovšetkým cenami energií.
Cenové tlaky v službách zostávajú vysoké, ale podľa predpokladu sa od začiatku roka 2025 budú zmierňovať. Má k tomu dôjsť v dôsledku spomalenia rastu miezd a očakávaného nárastu produktivity, ako aj vplyvom negatívnych bázických efektov. Vzhľadom na tieto okolnosti by na konci roka 2025 v eurozóne a v roku 2026 v EÚ malo dôjsť k poklesu inflácie smerom k cieľovej úrovni.
Trh práce je naďalej silný a vyznačuje sa rekordne nízkou nezamestnanosťou.
Trhu práce EÚ sa v prvom polroku 2024 darilo a očakáva sa, že zostane silný. Rast zamestnanosti v EÚ má pokračovať, hoci pomalším tempom. Očakáva sa, že v roku 2026 bude rast zamestnanosti predstavovať 0,5 % (0,6 % v eurozóne) oproti úrovni 0,8 % dosiahnutej v roku 2024 (0,9 % v eurozóne).
V októbri dosiahla miera nezamestnanosti v EÚ nové historické minimum 5,9 %. Predpokladá sa, že v roku 2024 dosiahne celkovo úroveň 6,1 % (6,5 % v eurozóne) a neskôr sa ešte zníži, keďže v rokoch 2025 a 2026 má dosiahnuť úroveň 5,9 % (6,3 % v eurozóne).
Klesajúce deficity v dôsledku fiškálnej konsolidácie
Keďže mnohé členské štáty sa usilujú o zníženie svojej miery zadlženosti, deficit verejných financií EÚ má v roku 2024 klesnúť približne o 0,4 percentuálneho bodu, teda na úroveň 3,1 % HDP, a v roku 2025 na 3,0 %. Podľa prognózy sa má tento deficit v roku 2026 vďaka pozitívnej hospodárskej dynamike ďalej znížiť na 2,9 %. Predpokladá sa, že v eurozóne deficit klesne z úrovne 3,0 % dosiahnutej v roku 2024 na úroveň 2,9 %v roku 2025 a na úroveň 2,8 % v roku 2026.
Predpokladá sa však, že súhrnný pomer dlhu k HDP v EÚ sa z úrovne 82,1 % dosiahnutej v roku 2023 zvýši v roku 2026 na 83,4 %. Toto zvýšenie nasleduje po poklese o takmer 10 percentuálnych bodov, ku ktorému došlo v rokoch 2020 až 2023, a svedčí o účinku stále vysokých primárnych deficitov a rastúcich úrokových výdavkov, ktoré už nie sú kompenzované vysokým rastom nominálneho HDP sprevádzajúcim zmiernenie inflácie. Podľa prognózy sa v eurozóne dlh verejnej správy zvýši z úrovne 88,9 % HDP dosiahnutej v roku 2023 na 90 % HDP v roku 2026.
Zvýšenie neistoty a rizík
Vzrástla neistota a riziká horšieho než očakávaného vývoja. Dlhotrvajúca ruská vojenská agresia voči Ukrajine a čoraz intenzívnejší konflikt na Blízkom východe prehlbujú geopolitické riziká a riziká pre energetickú bezpečnosť. Ďalší nárast protekcionistických opatrení zo strany obchodných partnerov by mohol otriasť svetovým obchodom, a tak negatívne ovplyvniť výrazne otvorené hospodárstvo EÚ.
Na domácej scéne by neistota politík a štrukturálne výzvy v priemyselnej výrobe mohli viesť k ďalšej strate konkurencieschopnosti a nepriaznivému dosahu na rast a trh práce. Obnovenie rastu by sa navyše mohlo ešte viac spomaliť v dôsledku oneskorení pri vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti alebo v dôsledku vplyvu fiškálnej konsolidácie, ktorý by svojou intenzitou predčil očakávania. Nedávne povodne v Španielsku svedčia o dramatických dôsledkoch, ktoré môžu čoraz častejšie a rozsiahlejšie prírodné katastrofy predstavovať nielen pre životné prostredie a ľudí, ale aj pre hospodárstvo.
Súvislosti
Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 31. októbra. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 25. októbru. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky okrem tých, ktoré boli riadne oznámené a dostatočne konkretizované.
Európska komisia každoročne uverejňuje dve komplexné prognózy (jarnú a jesennú) zahŕňajúce širokú škálu makroekonomických a fiškálnych premenných, ktoré sa týkajú všetkých členských štátov EÚ, kandidátskych krajín, krajín EZVO a iných významných vyspelých a rozvíjajúcich sa trhových hospodárstiev.
