Minister Kaliňák tvrdí, že nebrániť sa agresii je lepšie riešenie. V auguste 1968, počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, vyšli do ulíc tisíce občanov, aby protestovali proti okupácii. Ich odvaha a odhodlanie čelili obrovskej presile, no aj napriek tomu dali svetu jasne najavo, že Československo sa nevzdáva bez boja.
Invázia si vyžiadala 137 obetí a stovky ďalších zranených. Naša armáda síce nedostala rozkaz brániť krajinu, ale občiansky odpor bol obrovský. Aj napriek represáliám a okupácii sa v ľuďoch udržala túžba po slobode, ktorá napokon prispela k pádu režimu v roku 1989.
Komunistický režim popravoval, väznil a ničil životy. Viac ako 248 popravených, 4 500 mŕtvych vo väzniciach, 205 000 nespravodlivo väznených. Ale ich obeta nebola zbytočná. Pripomína nám, že slobodu nemožno považovať za samozrejmosť a že odolávať nespravodlivosti má zmysel.
Dnes nejde len o minulosť, ale o naše svedomie a hodnoty, na ktorých chceme budovať budúcnosť. Chceme žiť v krajine, ktorá sa pred neprávosťou skloní, alebo v takej, ktorá sa jej postaví? História nás učí, že odpor nie je márny. Je to otázka toho, kým sme a kým chceme byť.
Martin Hojsík, podpredseda Európskeho parlamentu /PS, RE/.