Európska centrálna banka (ECB) minulý týždeň znížila svoju depozitnú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu (p. b.) na 2,5 %. Obavy o budúci vývoj ekonomiky v dôsledku hrozby uvalenia amerických ciel na dovoz z EÚ tak prekonali obavy z neutíchajúcej inflácie služieb. Poukázal na to v aktuálnom prehľade ekonomického vývoja Inštitút stratégií a analýz (ISA).
Pripomenul, že ECB sleduje pri nastavovaní kľúčových úrokových sadzieb jadrovú infláciu, teda bez cien potravín a energií, s cieľom dostať ju blízko 2 %. Vo februári tohto roka bola v eurozóne na úrovni 2,6 %. „Dominantnou zložkou jadrovej inflácie je inflácia služieb, ktorá je stále vysoká. Podľa marcovej predikcie ECB však má postupne klesať. Odhad na rok 2025 je 2,2 %. Najväčšia korekcia predikcie nastala pri cenách energií, ktoré by mali po dvoch rokoch poklesu rásť 1,5 % tempom v roku 2025,“ priblížil ISA.
Kým v eurozóne bola vo februári inflácia služieb na úrovni 3,7 %, na Slovensku sa ceny v tejto oblasti zvýšili viac ako dvojnásobným tempom o 7,8 %. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) rástli ceny služieb aj z dôvodu oneskoreného zdraženia poistného či regulovaných a administratívnych cien. Bez cien poistenia, dopravy, ubytovania a zájazdov by sa inflácia služieb na Slovensku blížila k 2 %. „V eurozóne je inflácia v službách naďalej nad dlhodobým priemerom a vyššie, ako bola pred pandémiou. Hlavným dôvodom je podľa Európskej komisie (EK) kombinácia dvoch veľkých šokov – zmeny v spotrebiteľských návykoch počas pandémie (prechod od spotreby tovarov na spotrebu služieb) a nárast cien energií, ktorý zvýšil náklady a mzdy,“ vysvetlil ISA. Služby podľa inštitútu reagujú na šoky oneskorene a časové rozpätie, v ktorom krajiny dosiahli vrchol v cenách služieb, je spomedzi všetkých kategórií najväčšie.
(TASR)