EuropskeNoviny.sk
Ďalšie zníženie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) na najbližšom zasadaní v apríli nie je isté a všetky možnosti sú otvorené. Nemožno tak vylúčiť ani možnosť pozastavenia menového uvoľňovania, pričom hlavnými premennými sú colná politika USA a európske výdavky na obranu. Uviedol to v utorok člen Rady guvernérov ECB a guvernér estónskej centrálnej banky Madis Müller. V podobnom duchu sa vyjadril aj Boris Vujčić, guvernér chorvátskej centrálnej banky. TASR o tom informuje na základe správy portálu businesstimes.
Müller pri prezentácii ekonomickej prognózy pre Estónsko zdôraznil, že akékoľvek ďalšie zníženie úrokových sadzieb ECB bude závisieť od vývoja obchodu. „Som presvedčený, že pred ďalším rozhodnutím o sadzbách by sme sa mali aspoň zastaviť a posúdiť vplyv všetkých faktorov na základe nových údajov, čo môže byť rozumný prístup,“ vyhlásil. Súčasné náklady na pôžičky podľa neho už neobmedzujú ekonomiku a investície, čo naznačuje, že úrokové sadzby dosiahli tzv. neutrálnu úroveň. Upozornil zároveň, že clá, najmä potenciálne clá vo výške 25 % na vývoz z Európskej únie do USA, pravdepodobne povedú v krátkodobom horizonte k rýchlejšej inflácii. Nepredpokladá však, že by vyvolali recesiu ekonomiky v Estónsku. Aj Vujčić označil aprílové stretnutie Rady guvernérov ECB za „úplne otvorené“. „Počkáme si na ďalšie údaje a potom sa v apríli rozhodneme o smere (menovej politiky). V tejto chvíli si myslím, že je to úplne otvorená otázka.“
Po šiestich po sebe nasledujúcich zníženiach kľúčového úroku ECB od vlaňajšieho júna trh vníma možnosť jeho ďalšej redukcie podobne ako „výsledok hodu mincou„. Predstavitelia banky sa nevyjadrujú jasne vo veci rozhodnutia na zasadaní 17. apríla. Čiastočne sú dôvodom recipročné clá, ktoré americký prezident Donald Trump plánuje oznámiť 2. apríla, a ich nepredvídateľný globálny vplyv.
(TASR)
