Obete komunistického režimu sú často zabudnuté alebo vytláčané na okraj našej kolektívnej pamäti. Pritom ide o tisíce ľudí, ktorým totalita zničila život – len preto, že nechceli zradiť svoje presvedčenie, vieru, slobodu alebo vlastnú dôstojnosť. Boli medzi nimi veriaci, roľníci, podnikatelia, študenti, kňazi.
Jedným z nich bol aj Anton Srholec, ktorý sa ako mladý salezián pokúsil v roku 1951 spolu s ďalšími študentmi ilegálne opustiť krajinu, aby mohol doštudovať teológiu. Pokus nevyšiel, zatkli ho a odsúdili na 12 rokov väzenia. Desať rokov strávil v uránových baniach pri Jáchymove, kde patril medzi politických väzňov najťažšej kategórie. Z väzenia ho prepustili s posudkom: „Schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu.“ Po návrate z väzenia bol ešte desať rokov robotníkom. Neprijali ho ani za skladníka do továrne, preto pracoval na stavbách, v továrni na výrobu betónových prefabrikátov a pri vysokých peciach v ostravských oceliarňach.
Od roku 1992 sa naplno venoval pomoci ľuďom bez domova. Založil neziskové občianske združenie Resoty v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice, ktoré poskytovalo strechu nad hlavou približne 60 ubytovaným a ďalším 40 ľuďom formou ambulantnej starostlivosti. Zomrel v roku 2016 vo veku 86 rokov. Spravodlivosti v podobe odobratia výsluhových dôchodkov bývalým eštebákov sa nedožil. A to je len jeden príbeh z mnohých, tých ktorých prenasledoval komunistický režim.
Na Slovensku bolo politicky perzekvovaných vyše 71 000 ľudí. Viac než 5 000 zomrelo vo väzení alebo v táboroch nútených prác. Tieto čísla však nevyjadrujú skutočný rozsah utrpenia. Za každým prípadom bol konkrétny ľudský život, rodina, mladosť, ktorá bola zničená alebo umlčaná.
Preto je dôležité pamätať. Aby sa minulosť už nikdy nemohla potichu zopakovať.
Martin Hojsík, europoslanec /PS, RE/
Na bezplatný odber spravodajstva z EÚ do vášho emailu sa môžete prihlásiť tu: PRIHLÁSENIE.