EuropskeNoviny.sk
Komisia uverejnila svoju šiestu výročnú správu o právnom štáte, v ktorej skúma vývoj v oblasti právneho štátu vo všetkých členských štátoch. Toto je prvá správa v rámci nového mandátu Komisie. Konsoliduje úspešnú spoluprácu s členskými štátmi založenú na preventívnom prístupe založenom na dialógu s cieľom posilniť právny štát a je dôležitým stimulom pre reformy.
Správa o právnom štáte a ročný cyklus právneho štátu prispievajú k odolnosti európskej demokracie, bezpečnosti a hospodárstva v globálnom prostredí, v ktorom je dodržiavanie základných práv a demokratických systémov čoraz viac pod tlakom. Preto je nevyhnutné, aby EÚ opätovne potvrdila svoj záväzok voči právnemu štátu a prijala konkrétne kroky na jeho podporu a obranu na našom kontinente a na celom svete. Podobne ako v roku 2024 sa správa nevzťahuje len na 27 členských štátov, ale zahŕňa aj štyri kapitoly o jednotlivých krajinách venované vývoju v Albánsku, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku a Srbsku.
Tohtoročná správa potvrdzuje, že v mnohých členských štátoch existuje pozitívna trajektória, keďže sa pokročilo v dôležitých reformách v štyroch kľúčových oblastiach, na ktoré sa vzťahuje správa – spravodlivosť, boj proti korupcii, sloboda médií a inštitucionálny systém bŕzd a protiváh. Hoci v niektorých členských štátoch pretrvávajú výzvy a v niekoľkých prípadoch je situácia vážna, celková angažovanosť v tomto procese je naďalej silná a členské štáty sa v plnej miere alebo čiastočne zaoberali značným počtom odporúčaní na rok 2024.
Dodržiavanie zásad právneho štátu je nevyhnutné aj na vykonávanie politík, ktoré podporujú konkurencieschopnosť prostredníctvom jednotného trhu a umožňujú občanom aktívne sa zapájať do spoločnosti aj do hospodárstva. Právny štát je dôležitým aspektom pre spoločnosti pôsobiace cezhranične. Podniky, najmä malé a stredné podniky, potrebujú stabilné a predvídateľné hospodárske prostredie. Ako sa uvádza v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyenovej,tohtoročná správa kladie osobitný dôraz na otázky, ktoré priamo súvisia s riadnym fungovaním jednotného trhu, ako je riadna tvorba právnych predpisov, pravidlá verejného obstarávania a stabilita regulačného prostredia.
Správa sa zameriava na vývoj Európskej únie. Nová generácia výdavkových nástrojov EÚ, ktorá sa má predložiť ako súčasť budúceho viacročného finančného rámca, zabezpečí, že dodržiavanie zásady právneho štátu zostane pre fondy EÚ nevyhnutnosťou. Finančná podpora EÚ na investície a reformy na podporu právneho štátu môže priniesť skutočnú pridanú hodnotu. To môže prispieť k širšiemu úsiliu o sledovanie účinného vykonávania odporúčaní vydaných v správe.
Hlavné zistenia v tomto roku:
Justičné systémy
Mnohé členské štáty za posledný rok pokročili v reformách súdnictva. Opatrenia zahŕňajú posilnenie nezávislosti súdnych rád, dodatočné záruky pre vymenúvanie sudcov a autonómiu prokurátorov, ako aj pre kvalitu a efektívnosť justičných systémov. Reformy však v niektorých členských štátoch napredujú pomalším tempom a v niektorých prípadoch pretrvávajú vážne obavy. Hoci sa úsilie vynakladá vo všetkých oblastiach, v mnohých členských štátoch existuje tlak na zdroje justičných systémov, čo má vplyv na kvalitu a efektívnosť justície. V krajinách zapojených do procesu rozširovania pokračovalo úsilie o vykonávanie reforiem súdnictva, posilnenie zodpovednosti a zlepšenie efektívnosti, je však potrebné riešiť neprimeraný vplyv a pokusy o oslabenie nezávislosti sudcov.
Protikorupčné rámce
Boj proti korupcii je naďalej nevyhnutný na zachovanie právneho štátu a dôvery občanov vo verejné inštitúcie. Podľa výsledkov prieskumov Eurobarometra z roku 2025 o postojoch občanov a podnikov ku korupcii v EÚ väčšina Európanov považuje korupciu za neprijateľnú. Zo správy vyplýva, že niekoľko členských štátov vypracovalo nové protikorupčné stratégie a posilnilo svoje inštitucionálne kapacity, a to aj zvýšením zdrojov na presadzovanie práva, prokuratúru a súdnictvo. Zároveň sú potrebné ďalšie opatrenia na posilnenie preventívnych rámcov, ako sú rámce týkajúce sa lobizmu a konfliktov záujmov, ako aj na zabezpečenie účinného vyšetrovania, trestného stíhania a právoplatných rozsudkov v prípadoch korupcie. V krajinách zapojených do procesu rozširovania sa posilnili právne a inštitucionálne rámce, ktoré v niektorých prípadoch preukázali odolnosť voči neprimeranému tlaku, pričom je potrebné ďalej zlepšovať vyšetrovanie, trestné stíhanie a rozhodovanie v prípadoch korupcie vrátane prípadov na vysokej úrovni.
Sloboda a pluralita médií
Sloboda a pluralita médií sú ústrednými prvkami spoločnosti založenej na právnom štáte a na zabezpečení demokratickej zodpovednosti. V členských štátoch prebiehajú reformy s cieľom zosúladiť vnútroštátne právne predpisy s novými pravidlami podľa Európskeho aktu o slobode médií (EMFA). Mnohé členské štáty uskutočňujú reformy na posilnenie nezávislého fungovania a financovania verejnoprávnych médií a na zlepšenie spravodlivosti a transparentnosti prideľovania štátnej reklamy. Okrem toho niekoľko vnútroštátnych regulačných orgánov pre médiá rozširuje svoje právomoci tak, aby boli v súlade aj s aktom o digitálnych službách. Zvýšená pozornosť sa venuje bezpečnosti a ochrane novinárov uprostred pretrvávajúcich hrozieb, pričom členské štáty vytvárajú alebo naďalej prevádzkujú podporné štruktúry alebo posilňujú právnu ochranu novinárov. Zároveň sú potrebné ďalšie opatrenia na riešenie obáv týkajúcich sa bezpečnosti novinárov, ako aj na zlepšenie záruk nezávislosti niektorých regulačných orgánov v oblasti médií a verejnoprávnych médií, zvýšenie transparentnosti vlastníctva a zabezpečenie lepšej spravodlivosti a transparentnosti pri prideľovaní štátnej reklamy. V krajinách zapojených do procesu rozširovania existujú obavy aj v súvislosti s politizáciou regulačných orgánov pre médiá a finančnou udržateľnosťou verejnoprávnych vysielateľov, ako aj s vymenovaním vedenia vysielateľov.
Inštitucionálne systémy bŕzd a protiváh
Vo viacerých členských štátoch prebiehajú reformy na posilnenie systému bŕzd a protiváh, a to aj lepším zapojením zainteresovaných strán do legislatívneho procesu a zlepšením kvality právnych predpisov. Nestabilné a rýchlo sa meniace právne predpisy, ktoré sa niekedy vypracúvajú bez vstupu zainteresovaných strán, však vytvárajú právnu neistotu pre podniky aj občanov. Hoci sa v správe uvádza, že väčšina členských štátov naďalej zabezpečuje podporný rámec pre občiansku spoločnosť, vo viacerých členských štátoch pretrvávajú prekážky týkajúce sa požiadaviek na financovanie alebo registráciu. V niektorých členských štátoch však organizácie občianskej spoločnosti čelia vážnym výzvam, pretože podliehajú nadmerným finančným obmedzeniam alebo kontrolám alebo nedostatočnej ochrane. Výzvy pre legislatívne procesy a neúčinné verejné konzultácie v krajinách zapojených do procesu rozširovania obmedzujú inkluzívnu správu vecí verejných. Výzvy pretrvávajú aj v súvislosti so systematickými opatreniami nadväzujúcimi na odporúčania inštitúcií ombudsmana a iných nezávislých orgánov.
Rozmer jednotného trhu
V rámci štyroch pilierov sa v správe zdôrazňuje vplyv na fungovanie jednotného trhu a prevádzkové prostredie pre podniky. Účinný justičný systém, boj proti korupcii, dobrá správa vecí verejných, právna istota a riadna tvorba právnych predpisov majú významný hospodársky vplyv, formujú podnikateľské prostredie a usmerňujú investičné rozhodnutia. V rámci štyroch pilierov sa v správe zdôrazňuje, ako identifikované problémy ovplyvňujú fungovanie jednotného trhu a prevádzkové prostredie pre podniky. V kapitolách o jednotlivých krajinách sa uvádza napríklad špecializácia súdov a sudcov na riešenie obchodných prípadov; mechanizmy na presadzovanie súdnych rozhodnutí; opatrenia na predchádzanie korupcii vo verejnom obstarávaní; transparentné financovanie médií; a stabilné regulačné prostredie potrebné na to, aby podniky mohli fungovať za predvídateľných podmienok
Ďalšie kroky
Komisia teraz vyzýva Európsky parlament a Radu, aby pokračovali vo všeobecných diskusiách a diskusiách o jednotlivých krajinách na základe tejto správy, a to aj s využitím odporúčaní na ďalšie preskúmanie toho, ako možno dosiahnuť konkrétny pokrok. Komisia tiež vyzýva národné parlamenty, občiansku spoločnosť a ďalšie zainteresované strany, aby pokračovali v národnom dialógu o právnom štáte, ako aj na európskej úrovni so zvýšenou angažovanosťou občanov.
Komisia vyzýva členské štáty, aby riešili výzvy uvedené v správe. Je pripravená pomôcť im v ich úsilí pokračovať vo vykonávaní odporúčaní. Pokiaľ ide o krajiny zapojené do procesu rozširovania, Komisia bude naďalej sledovať zistené problémy, a to aj vo svojich ďalších výročných správach o rozširovaní. Ďalšie krajiny zapojené do procesu rozširovania môžu byť zahrnuté do správy o právnom štáte, keď budú pripravené. Ako sa predsedníčka von der Leyenová zaviazala vo svojich politických usmerneniach na roky 2024 – 2029, Komisia bude naďalej zlepšovať svoje monitorovanie a podávanie správ a posilňovať systém bŕzd a protiváh, najmä sledovaním vykonávania odporúčaní.
Súvislosti
Výročná správa o právnom štáte je výsledkom úzkeho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami. Správa sa vzťahuje na všetky členské štáty a štyri krajiny zapojené do procesu rozširovania na základe rovnakej objektívnej a transparentnej metodiky a skúma rovnaký súbor otázok v každej krajine.
Správa za rok 2025 obsahuje oznámenie, v ktorom sa skúma situácia v EÚ ako celku, a 27 kapitol o jednotlivých krajinách, v ktorých sa skúma významný vývoj v každom členskom štáte. Obsahuje aj štyri kapitoly o jednotlivých krajinách, v ktorých sa skúma vývoj vo vybraných krajinách zapojených do procesu rozširovania. Správa obsahuje aj posúdenie minuloročných odporúčaní členským štátom a na tomto základe sa opäť uvádzajú konkrétne odporúčania adresované všetkým členským štátom.
Správa je stredobodom každoročného cyklu právneho štátu. Tento ročný cyklus je preventívny: slúži na podporu právneho štátu a jeho cieľom je zabrániť vzniku alebo prehlbovaniu problémov. Je oddelená od ostatných prvkov súboru nástrojov EÚ na podporu právneho štátu a dopĺňa, ale nenahrádza mechanizmy založené na zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie otázky týkajúce sa právneho štátu v členských štátoch. Tieto nástroje zahŕňajú konania o porušení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii.
Od roku 2020 sa niekoľkými novými iniciatívami EÚ zvýšili spoločné normy v oblastiach s priamym významom pre právny štát, pričom sa vychádzalo z výsledkov monitorovania v kontexte tejto správy. Patrí sem Európsky akt o slobode médií, ktorého cieľom je riešiť niekoľko systémových nedostatkov zistených v regulačnom prostredí médií, a protikorupčný balík, ktorý zahŕňa návrhy nových právnych predpisov na boj proti korupcii v EÚ a na posilnenie sankčného režimu EÚ pre korupciu vo vonkajšom rozmere EÚ.
Zahrnutím krajín zapojených do procesu rozširovania do správy o právnom štáte 2024 sa podporuje reformné úsilie týchto krajín o dosiahnutie nezvratného pokroku v oblasti demokracie a právneho štátu pred pristúpením a o zaručenie trvalých vysokých noriem po pristúpení. Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko sa zúčastňujú na vypracovaní správy o právnom štáte, v ktorej sa odráža pokrok dosiahnutý v ich prístupových procesoch. Ako predsedníčka von der Leyenová oznámila vo svojich politických usmerneniach na roky 2024 – 2029, ďalšie pristupujúce krajiny budú zahrnuté do správy o právnom štáte, keď budú pripravené.
