EuropskeNoviny.sk
Vojnoví hrdinovia ich majú veľa. A pri každom behá nám, ktorí sme vojnu – našťastie! – nezažili, mráz po chrbte. Ja som sa v deň Vladových menín išiel pozrieť na miesto, kde sa odohral jeho – pre mňa – najstrašnejší, aby som si skúsil aspoň trošku predstaviť, čo vtedy jeho najbližší museli zažiť.
Dámy a páni, pozrite si aj vy, krátke video. Toto je miesto, na ktorom stál dom Strmeňovcov v Richtárovej, koncovej osade Starých hôr pri Banskej Bystrici. Dnes len posledné zvyšky múrov domu nad potokom, ktorý sa 18. marca 1945 ocitol v plameňoch. Nacistickí hrdlorezi v ňom z pomsty chceli upáliť Vladkovu mamku s dvojročným dieťatkom na rukách! Mali zhorieť zaživa, ako v tých chvíľach horeli domy s ľuďmi vnútri na Kališti. Vladkova mamka však s malým Ivankom dokázala ujsť, no musela sa brodiť k susedke, miestnej učiteľke.
Pozrite sa na to miesto a predstavte si ho zasnežené povyše pása. Predstavte si ľadovú, absolútne ľadovú vodu v potoku. A ženu s dvojročným bábätkom, ktoré ani nemuklo (!), na rukách, ako sa tým snehom, či tou ľadovou vodou, prikrčená popri kríkoch, v tuhnúcom mrazivom „nadránom“, potichučky brodí, aby zachránila nielen seba.
Vy, ktorí ste už Vladov príbeh počuli, či čítali viete, že pani učiteľka oboch ukryla v jame na zemiaky a nebojácne stála na koberčeku, ktorý ju skrýval po celý čas neľútostnej agresívnej prehliadky svojho domu. Vlado mi cez týždeň povedal: „Tí Nemci našťastie nič nevedeli o tom, že v slovenských osadách sa zemiaky na zimu skladujú v jamách. Lebo inak prehľadali každý centimeter, pichali do sena, rozhadzovali veci.“
Pani učiteľka Makovníková preukázala obdivuhodnú odvahu, no rovnako aj Vladova mamka. Aj po vyše 80 rokoch, aj v júlovej horúčave ma na tom mieste mrazilo po celom tele. O to viac som žasol nad odvahou a obetavosťou tých úžasných žien.
Branislav Ondruš, nezaradený poslanec Európskeho parlamentu /HLAS-SD/.
Chcete byť v obraze? Prihláste sa na bezplatný odber spravodajstva z EÚ 👉 PRIHLÁSENIE.
