EuropskeNoviny.sk
Bohatší Európania majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť prístupu k prírode ako obyvatelia s nízkymi príjmami. Vyplýva to z novej štúdie výskumníkov z Európskej komisie a Kodanskej univerzity, ktorá mapuje zelené plochy v mestách, informuje TASR podľa magazínu Politico.
Vedci analyzovali celkovo 862 európskych miest. Zo zistení vyplýva, že primeraný prístup k stromom, tieňu a zeleným plochám má menej ako 15 percent ich obyvateľov. Štúdia, ktorá bola uverejnená vo vedeckom časopise Nature Communications, zdôraznila, že ekonomické rozdiely v mestách naprieč Európou zvýrazňuje „zelená priepasť“. Výskum ukazujú, že klimatické zmeny a poškodené ekosystémy zosilňujú vlny horúčav v mestách, zatiaľ čo znečistenie ovzdušia a hluk sú stále problémom na celom kontinente. Zvýšenie počtu stromov a zelených plôch v mestách by však mohlo tieto tlaky výrazne zmierniť.
Európa má podľa Politico ešte ďaleko k zavedeniu takzvaného „princípu 3-30-300“ – teda pravidla používaného pri urbanistickom plánovaní. To stanovuje, že ľudia by mali mať zo svojho domu výhľad aspoň na tri veľké stromy, že koruny stromov by mali pokrývať 30 percent všetkých štvrtí a že všetci obyvatelia miest by mali bývať vo vzdialenosti do 300 metrov od zelených plôch, ako sú parky, lesy alebo verejné záhrady.
Vedci však zistili, že ľudia s vyšším čistým príjmom častejšie žijú v mestských oblastiach s podstatne lepším prístupom k zeleni v porovnaní s nízkopríjmovými domácnosťami. Ukázalo sa tiež, že mestá v bohatších severozápadných častiach Európy majú až dvojnásobnú pravdepodobnosť splniť princíp 3-30-300 ako mestá v južnej a východnej Európe. Napríklad obyvatelia Helsiniek, Mníchova či Krakova majú oveľa lepší prístup k zeleni v porovnaní s ľuďmi žijúcimi v Aténach, Perpignane alebo v Córdobe. Politico na záver pripomína, že podľa predpisov Európskej únie majú členské krajiny do roku 2030 zabrániť úbytku zelených plôch a stromov v mestách a následne v nich začať postupne zvyšovať množstvo zelene.
(TASR)
