EuropskeNoviny.sk
Europoslankyňa a členka predsedníctva Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH/EPP) v súvislosti s návštevou prezidenta a členov vlády SR v Azerbajdžane poukazuje na to, že vláda síce doma hovorí o mieri, ale vo svete sa bratríčkuje s moslimským režimom, ktorý mier s Arménskom naopak hatí.
„Azerbajdžan nie je bežný obchodný partner. Ide o autoritársky režim, ktorý spôsobil vojnu, smrť a utrpenie státisícov Arméncov, ktorých násilím vyhnal zo svojich domovov. Doma porušuje ľudské práva, väzní novinárov, opozičných politikov a aktivistov na základe vykonštruovaných súdnych procesov. Režim je tiež zodpovedný za potláčanie náboženskej slobody a ničenie jedeného z najstarších kresťanských dedičstiev v Náhornom Karabachu. Navyše, návšteva slovenskej delegácie sa ironicky odohrala presne v dňoch, kedy na moje pozvanie v Európskom parlamente zazneli svedectvá o arménskych politických väzňoch,“ hovorí europoslankyňa Lexmann.
Lexmann zdôrazňuje, že ekonomická spolupráca sa môže a má stať účinným nástrojom na ochranu ľudských práv a mieru vo svete. „Na európskej úrovni sa dlhodobo zasadzujem o to, aby zahraničná politika bola nielen o obchode, ale aj o ľudských právach a ochrane slobody a mieru. To isté požadujem aj od predstaviteľov SR. Žiaľ, tí však ostávajú ticho a sústredia sa na predaj vojenskej techniky a rozvoj biznisu. Vyzývam ich preto, aby úsilie, ktoré venujú navyšovaniu zbrojárskych kontraktov, venovali aj ochrane arménskych kresťanov a občanov, ktorí sú pod tlakom režimu. To by bol skutočný prejav suverénnej zahraničnej politiky a ochrany ich slovami tradičných hodnôt. A nie biznis so zbraňami, keďže práve slovenské zbrane predané za predchádzajúcej vlády Roberta Fica prispeli k obrovskému utrpeniu arménskych kresťanov,“ uzatvára Miriam Lexmann.
Lexmann pripomína, že Európsky parlament pravidelne kritizuje situáciu v Azerbajdžane. Naposledy v decembri 2025 prijal rezolúciu, ktorá odsúdila zneužívanie ustanovení o národnej bezpečnosti na prenasledovanie kritikov režimu a poukázala na to, že počet politických väzňov v krajine vzrástol na takmer 400 osôb – vrátane občianskych aktivistov, novinárov, akademikov a obhajcov ľudských práv. Parlament tiež osobitne upozorňuje na situáciu etnických Arménov v Azerbajdžane. Miriam Lexmann bola jednou z hlavných predkladateliek rezolúcie Európskeho parlamentu z apríla tohto roka. Rezolúcia ostro kritizuje vojnu, ktorú tento režim spôsobil, žiada okamžité prepustenie nespravodlivo zadržiavaných arménskych väzňov, ako aj zodpovednosť za ničenie arménskeho kultúrneho a náboženského dedičstva. Baku na túto rezolúciu zareagovalo tak, že prerušilo všetku spoluprácu s Európskym parlamentom.
