EuropskeNoviny.sk
Európska únia musí posilniť svoju bezpečnosť, naštartovať hospodárstvo, zbaviť firmy zbytočnej byrokracie a znížiť závislosť od drahých dovážaných energií. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave o stave Únie predstavila v Štrasburgu priority na ďalšie obdobie aj niekoľko nových iniciatív. Medzi nimi je vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady, nový systém klimatickej odolnosti či pakt proti nadmernej regulácii.
„Boli to najlepšie časy, boli to najhoršie časy.“ Citátom Charlesa Dickensa otvorila Ursula von der Leyenová svoj prejav pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Podľa predsedníčky Európskej komisie dnes svet prechádza mimoriadne rýchlymi zmenami, ktoré zasahujú bezpečnosť, ekonomiku aj každodenný život ľudí.
„Rýchlosť zmien je neuveriteľná. Výzvy sú mimoriadne,“ vyhlásila.
Európska únia sa podľa nej nachádza v paradoxnej situácii. „Stav našej Únie je najsilnejší, aký kedy bol. Stav našej Únie sa však môže javiť aj ako najneistejší, aký kedy bol,“ povedala.
Navrhla Európsku bezpečnostnú radu
Jedným z konkrétnych návrhov, ktoré von der Leyenová predstavila, je vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady.
Nový formát má umožniť užšiu koordináciu reakcií na rastúce bezpečnostné hrozby. Nemal by byť obmedzený iba na členské štáty Európskej únie.
Podľa predstavy predsedníčky Komisie by mal združovať lídrov členských krajín EÚ spolu s predstaviteľmi partnerských štátov vrátane Ukrajiny, Spojeného kráľovstva, Nórska a Kanady.
Návrh prichádza v období pokračujúcej vojny na Ukrajine a rastúceho tlaku na Európu, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu a bezpečnosť. Vytvorenie rady je zatiaľ návrhom, nie schváleným novým orgánom EÚ.
Prioritou má byť európske hospodárstvo
Von der Leyenová sa veľkú časť prejavu venovala ekonomike. Dôsledky posledných kríz podľa nej európske rodiny naďalej pociťujú najmä prostredníctvom životných nákladov a cien bývania.
„Závratné tempo zmien a technologického pokroku“ zároveň podľa nej ovplyvňuje pracovné miesta, živobytie aj fungovanie celej spoločnosti.
Európska ekonomika podľa predsedníčky EK odolala následkom vojen na Blízkom východe lepšie, než sa očakávalo, a nezamestnanosť zostáva blízko historických miním. Vysoké ceny energií a náklady na úvery však naďalej tvrdo doliehajú na domácnosti aj podniky.
„Našou prioritou číslo jeden je naštartovanie európskeho hospodárstva,“ vyhlásila von der Leyenová.
EÚ má podľa nej obrovský jednotný trh, priemysel a služby svetovej úrovne, veľký objem súkromných úspor a jednu z najvýznamnejších svetových mien. Napriek tomu svoj potenciál nedokáže naplno využívať.
„Stále trieštime náš kapitál, siete i kúpnu silu,“ skonštatovala.
Menej byrokracie pre firmy
Jedným z riešení má byť výrazné obmedzenie administratívnej záťaže. Komisia chce postupovať rýchlejšie pri povoľovacích procesoch, najmä v prípade projektov, ktoré sú v strategickom záujme Európy.
„Tam, kde administratívna záťaž brzdí podnikanie a malé či stredné podniky, ju musíme radikálne znížiť,“ povedala.
Doterajších 12 súhrnných návrhov na znižovanie administratívnej záťaže má podľa predsedníčky EK priniesť úspory približne 17 miliárd eur ročne.
Zjednodušovanie pravidiel však podľa nej nemôže zostať iba úlohou európskych inštitúcií. Von der Leyenová vyzvala členské štáty, aby obmedzili aj pridávanie ďalších regulačných povinností nad rámec požiadaviek EÚ pri zavádzaní európskych pravidiel do vnútroštátneho práva.
Komisia preto pracuje na pakte proti nadmernej regulácii.
„Nastal čas, aby členské štáty prevzali zodpovednosť. Ak to so zjednodušovaním myslíme vážne, potrebujeme aj pakt proti nadmernej regulácii,“ uviedla.
Európa potrebuje lacnejšiu energiu
Za jednu zo zásadných prekážok konkurencieschopnosti označila von der Leyenová ceny energií.
Európa si podľa nej nemôže udržať pozíciu priemyselnej veľmoci, pokiaľ budú jej ceny energií štrukturálne príliš vysoké.
Po zastavení dodávok ruského plynu dokázala EÚ svoje zdroje diverzifikovať a zároveň investovala do obnoviteľných zdrojov a jadrovej energetiky. Závislosť od dovážaných fosílnych palív však podľa predsedníčky Komisie zostáva slabým miestom Európy.
Ako príklad uviedla dôsledky uzavretia Hormuzského prielivu. „Od začiatku konfliktu nás dovážané fosílne palivá stáli o 90 miliárd eur viac, pričom sme nezískali ani jedinú molekulu energie navyše,“ povedala.
EÚ preto podľa nej musí viac využívať cenovo dostupnú a čistú energiu z vlastných zdrojov. Spomenula obnoviteľné zdroje, jadrovú energiu či biometán.
„Tieto zdroje nám musia zabezpečiť nezávislosť,“ zdôraznila.
„Urobme budúcnosť Európy elektrickou“
Cieľom EÚ je do roku 2040 zdvojnásobiť podiel elektrickej energie. Von der Leyenová tvrdí, že vďaka tomu by Únia mohla znížiť svoje výdavky na dovoz fosílnych palív až o 260 miliárd eur ročne.
Problémom však zostávajú elektrické siete.
V minulom roku podľa nej Európa nainštalovala nové kapacity obnoviteľných zdrojov s výkonom viac ako 80 gigawattov. Na pripojenie do sietí však stále čakajú kapacity so šesťnásobne vyšším výkonom.
Komisia preto pripravuje balík opatrení pre energetické siete. Investície sa podľa von der Leyenovej musia zrýchliť, rovnako ako pripájanie nových zdrojov. Potrebné je tiež rozvíjať kapacity na skladovanie energie.
„Stručne povedané: urobme budúcnosť Európy elektrickou,“ vyhlásila.
Nová aliancia pre klimatické poistenie
Ďalšou témou prejavu boli následky klimatických zmien. Von der Leyenová označila uplynulé leto za „leto pravdy“ a upozornila na rastúce škody spôsobované prírodnými katastrofami.
V súčasnosti je podľa nej zo súkromného poistenia krytých iba približne 25 percent škôd spôsobených katastrofami v Európe.
„To znamená, že štátne rozpočty sa až príliš často stávajú poisťovateľom poslednej inštancie,“ povedala.
Európska komisia preto plánuje vytvoriť Alianciu pre klimatické poistenie, ktorá má pomôcť zmenšiť rozdiel medzi vzniknutými škodami a tým, čo dokáže pokryť súkromné poistenie.
Vyberú 100 najzraniteľnejších oblastí
Už budúci mesiac chce Komisia predstaviť nový rámec pre klimatickú odolnosť. Jeho súčasťou bude identifikácia 100 najzraniteľnejších území v Európe a posúdenie rizík, ktorým čelia.
Komisia chce zároveň zabezpečiť, aby sa odolnosť proti dôsledkom klimatických zmien zohľadňovala pri investíciách do infraštruktúry, tvorbe legislatívy a ďalších politikách na európskej aj národnej úrovni.
Pripravuje tiež Európsky plán pre vlny horúčav. Ten má zahŕňať lepšie systémy včasného varovania, vyššiu pripravenosť zdravotníctva, prispôsobovanie miest extrémnym teplotám a podporu najzraniteľnejších skupín.
„Toto leto sa nesmie opakovať,“ zdôraznila von der Leyenová.
Prejav o stave Únie, známy pod skratkou SOTEU, je každoročným vystúpením predsedu alebo predsedníčky Európskej komisie pred Európskym parlamentom. Šéf Komisie v ňom hodnotí predchádzajúci rok a predstavuje politické priority, legislatívne plány a nové iniciatívy na nasledujúce obdobie.
Prvý oficiálny prejav o stave Únie predniesol v septembri 2010 vtedajší predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Von der Leyenová svoj prvý takýto prejav predniesla v roku 2020.
