EuropskeNoviny.sk
V novej správe poslanci varujú pred zvýšenými hybridnými útokmi proti EÚ, pričom hlavnými vinníkmi sú Rusko a jeho zástupcovia.
V správe, ktorú prijal Európsky parlament, sa uvádza, že EÚ nie je ani v mieri, ani v otvorenom ozbrojenom konflikte (RX), pričom hybridné útoky sú úmyselné, kombinované, založené na spravodajských informáciách a koordinované akty štátov – a to aj prostredníctvom neštátnych subjektov, sprostredkovateľov a zástupných síl. Ich účelom je destabilizovať EÚ a jej členské štáty a súčasne sa rozšíriť cez viacero oblastí (informačná a kognitívna vojna, kybernetická bezpečnosť, kritická infraštruktúra). Tieto útoky sú navrhnuté tak, aby sa javili ako ojedinelé incidenty a zostali pod hranicou ozbrojeného konfliktu, pričom majú potenciál vyvolať účinky porovnateľné s konvenčnou agresiou, čo výrazne sťažuje pripisovanie zodpovednosti a účinnú reakciu.
Rusko – konajúce priamo alebo prostredníctvom viacerých zástupcov, ako je Bielorusko – je najzávažnejším štátnym aktérom hybridnej hrozby, ktorý sa zameriava na EÚ. Poslanci tiež poznamenávajú, že Čína, Irán, Severná Kórea a ďalšie krajiny takisto realizujú hybridné kampane zamerané na podkopávanie európskych demokracií a narúšanie bezpečnostných záujmov EÚ.
Od roztrieštenosti k rozhodnej reakcii
V kontexte zhoršujúceho sa bezpečnostného prostredia poslanci nabádajú, aby EÚ prešla od reaktívnej k proaktívnej stratégii vrátane využitia svojich kapacít na narušenie hybridných hrozieb, odrádzanie od nich a reakciu na ne a vierohodne zvýšila náklady vykonávania nepriateľských opatrení. Kľúčovým prvkom je podľa poslancov prevencia, včasné predvídanie hrozieb, nepretržité monitorovanie strategických zraniteľností s cieľom neutralizovať nepriateľské opatrenia predtým, ako budú mať systémové účinky, a spoločný obraz o hrozbách. Parlament chce, aby členské štáty EÚ zvýšili výmenu spravodajských informácií a posilnili tzv. jednotnú kapacitu EÚ na analýzu spravodajských informácií (SIAC), ktorá by podľa správy mala byť jednotným centrom pre spravodajské informácie v inštitúciách EÚ.
Poslanci tiež vyzývajú na úlohu EÚ pri zhromažďovaní cezhraničných údajov s cieľom odhaľovať modely koordinovaných hybridných kampaní a koordinovať vývoj postupov pre spoločné situačné povedomie a pripisovanie zodpovednosti, ktoré sa majú formálne uznať ako koordinačné a podporné právomoci EÚ. Požadujú tiež nový prierezový akčný plán EÚ proti hybridnej vojne.
V správe sa uvádzajú aj obmedzenia opatrení EÚ, pričom poslanci tvrdia, že posilnená úloha EÚ musí rešpektovať zvrchovanosť členských štátov, zásadu „vedieť len to potrebné“ a ochranu vnútroštátnych utajovaných skutočností. Poslanci tiež vyzvali na intenzívnejšiu spoluprácu medzi EÚ a NATO s cieľom posilniť európsku pripravenosť, odolnosť a odrádzanie od hybridných hrozieb.
Text bol schválený 470 hlasmi za, 129 proti a 62 sa zdržalo hlasovania.
Vyhlásenie spravodajkyne
„Európa sa príliš dlho obávala, že silnejšia reakcia vyprovokuje Moskvu. Opak je však pravdou. Putin prekračuje jednu hranicu za druhou a ruská hybridná vojna je čoraz kinetickejšia. Kremeľ vníma naše váhanie ako slabosť. Nesmieme sa báť rázne reagovať a vyvodiť skutočné dôsledky pre ruskú agresiu,“ povedala spravodajkyňa Rasa Juknevičienė (EPP, Litva).
