EuropskeNoviny.sk
Európska komisia dnes uverejnila správu o pokroku opatrení EÚ v oblasti klímy na rok 2026 a správu o trhu s uhlíkom, z ktorých vyplýva, že emisie skleníkových plynov v EÚ naďalej klesajú, čisté technológie sa rozširujú a členské štáty EÚ majú k dispozícii čoraz väčší objem príjmov z ETS na investície do dekarbonizácie. Tento vývoj ukazuje, ako prechod na čistú energiu naďalej podporuje širšie ciele EÚ, ktorými sú posilnenie konkurencieschopnosti, zvýšenie energetickej bezpečnosti, zníženie závislosti a odolnosť proti zmene klímy.
V správe o pokroku opatrení v oblasti klímy sa podľa predbežných údajov potvrdzuje, že čisté emisie skleníkových plynov v EÚ klesli v roku 2025 o 1,6 % v porovnaní s rokom 2024. Emisie, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), sa v roku 2025 znížili približne o 2 %, zatiaľ čo emisie v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí (ESR), zostali vo všeobecnosti stabilné a z predbežných údajov vyplýva zlepšenie záchytu uhlíka v pôde v EÚ. Emisie sú v súčasnosti o 39 % nižšie ako v roku 1990, zatiaľ čo hospodárstvo EÚ za rovnaké obdobie narástlo o 74 %, čím sa rast nášho hospodárstva oddelil od jeho dekarbonizácie o ďalší rok a emisie sa ďalej znížili. V tohtoročnej správe o trhu s uhlíkom sa takisto uvádza, že príjmy zo systému EU ETS vzrástli v roku 2025 o 43,2 miliardy EUR, čo v porovnaní s rokom 2024 predstavuje nárast o 11 %.
EÚ tento rok posilnila aj svoj dlhodobejší rámec v oblasti klímy tým, že stanovila právne záväzný cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2040 o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, pričom zmenený európsky právny predpis v oblasti klímy nadobudol účinnosť v apríli 2026.
Zintenzívnenie vykonávania do roku 2030 v celej EÚ
Hoci EÚ je naďalej plne odhodlaná znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 %, pomalšie tempo znižovania emisií v roku 2025 znamená, že v druhej polovici desaťročia bude potrebné zrýchliť úsilie v celom hospodárstve.
V správe sa uvádza, že v súčasnosti sa očakáva, že emisie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí (vrátane vnútroštátnej dopravy, budov, poľnohospodárstva a odpadu), klesnú do roku 2030 približne o 38,5 % v porovnaní s rokom 2005, čo je mierne pod celoúnijným cieľom 40 %. Z posúdenia vyplýva, že deväť členských štátov EÚ nedosahuje dostatočný pokrok pri plnení svojich cieľov nariadenia o spoločnom úsilí do roku 2030. Komisia požiada Rakúsko, Chorvátsko, Cyprus, Nemecko, Taliansko, Írsko, Litvu, Maltu a Švédsko, aby predložili plán nápravných opatrení na urýchlenie vykonávania a rozvoja opatrení a investícií na zníženie emisií.
Z predbežných údajov vyplýva, že čisté odstraňovanie uhlíka zo sektora pôdy sa v roku 2025 v porovnaní s rokom 2024 zvýšilo približne o 11 %. Napriek tomuto zlepšeniu súčasné prognózy pre sektor pôdy naznačujú aj rozdiel 40 – 55 miliónov ton ekvivalentu CO2 oproti cieľu EÚ v oblasti využívania pôdy do roku 2030.
Prechod na čistú energiu posilňuje energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť
Zrýchlené zavádzanie čistých technológií v roku 2025 naďalej pomáha znižovať závislosť Európy od dovážaných fosílnych palív a obmedzovať vplyv nestálych cien palív na občanov a podniky. Hoci sa výroba čistých technológií v EÚ výrazne rozšírila, v správe sa zdôrazňuje, že je stále možné zachytiť ďalšie hospodárske príležitosti pre európsky priemysel, v dôsledku čoho sa zmobilizujú investície. Počet registrácií batériových elektrických vozidiel sa v roku 2025 zvýšil na 1,9 milióna, čo zodpovedá približne jednej zo šiestich registrácií nových automobilov. Kapacita EÚ v oblasti veternej a slnečnej energie sa zvýšila na 611 GW, čo predstavuje približne 49 % celkovej kapacity výroby elektrickej energie. Zrýchlila sa aj inštalácia tepelných čerpadiel, pričom sa odhaduje, že v roku 2025 bolo nainštalovaných 41 GW dodatočného výkonu, čo predstavuje nárast oproti 26 GW v roku 2024.
Čoraz naliehavejšia odolnosť proti zmene klímy
Extrémne udalosti súvisiace s klímou spôsobili v EÚ od roku 1980 hospodárske straty v odhadovanej výške 822 miliárd EUR. Do roku 2050 bude potrebné do adaptácie investovať približne 70 miliárd EUR ročne. V správach sa zdôrazňujú rýchlo rastúce vplyvy zmeny klímy s vážnymi vplyvmi v roku 2026. Nový rámec EÚ pre odolnosť proti zmene klímy, ktorý bol predstavený v októbri 2026, posilní schopnosť Európy predvídať klimatické riziká, pripraviť sa na ne a riadiť ich prostredníctvom navrhovaného právneho predpisu o odolnosti proti zmene klímy, ktorý sa bude opierať o spoločnú referenčnú trajektóriu globálneho otepľovania.
EU ET S je aj naďalej naším fungujúcim trhom s uhlíkom
Zo správy o trhu s uhlíkom za rok 2026 vyplýva, že príjmy zo systému EU ETS dosiahli v roku 2025 výšku 43,2 miliardy EUR. Viac ako polovica tejto sumy (23,9 miliardy EUR) smerovala priamo do členských štátov EÚ na financovanie opatrení na dekarbonizáciu pre domácnosti a priemysel. Zvýšením podielu príjmov z ETS investovaných do dekarbonizácie a zachovaním integrity systému sa zabezpečí, že EU ETS splní svoj cieľ znížiť emisie do roku 2030 o 62 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005.
Emisie z priemyselných zariadení sa od roku 2024 znížili o 3,3 %, a to najmä v dôsledku železiarskeho a oceliarskeho, cementárenského a chemického priemyslu. Emisie z námornej dopravy sa znížili o 4 %, zatiaľ čo emisie z leteckej dopravy vzrástli o 0,2 %, čo potvrdzuje naliehavú potrebu dekarbonizovať toto odvetvie. Zatiaľ čo celkové emisie ETS zostávajú pod stropom, znižovanie emisií sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi spomalilo. V júli 2026 Komisia navrhla reformu systému EU ETS na desaťročie 2030 – 2040.
Súvislosti
Správa o pokroku opatrení v oblasti klímy poukazuje na ročný pokrok pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií a obsahuje informácie o rôznych oblastiach politiky v oblasti klímy, legislatívnom pokroku, financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a adaptácii na ňu. Správa o trhu s uhlíkom je každoročným hodnotením fungovania systému EU ETS.
