Európska únia a USA uvalili protiruské sankcie! Kvôli Ukrajine

Európska únia rozšírila zhruba o 15 mien zoznam osôb, ktorým kvôli kríze na Ukrajine blokuje majetok a cesty na území EÚ. Predbežne sa na tom zhodli diplomati členských štátov. Ďalšie rozšírenie by mohlo prísť ešte tento týždeň.

Sankcie pre Rusov

Európske sankcie kvôli porušovaniu územnej celistvosti a integrity Ukrajiny sa po anexii poloostrova Krym dosiaľ týkajú 33 osôb.

S v pondelok dohodnutým rozšírením teda európske sankcie postihnú necelú päťdesiatku ľudí. Na zozname v tejto chvíli nefigurujú žiadne firmy.

Aj USA v pondelok oznámili rozšírenie svojich sankcií oči Rusku. Okrem nových siedmych osôb sa dotknú aj 17-tich firiem.

Za útokom je Moskva

Charkovský starosta Gennadij Kernes sa stal v pondelok obeťou atentátu. Údajne bol postrelený do chrbta pri kúpaní v jednom z miestnych termálnych prameňov, kde ho napadli neznámi páchatelia. Medzitým polícia objavila ďalšie mŕtve telo so známkami mučenia a násilnej smrti. Za posledné dni už tretie.

Kernes bol starostom Charkova ešte za vlády prezidenta Viktora Janukovyča a po prevrate bol považovaný za prorusky orientovaného politika. Koncom februára sa v médiach objavili správy, že spolu s vtedajším charkovským gubernátorom Michailom Dobkinom odletel do Ruska.

K svojim povinnostiam na charkovskej radnici sa ale zakrátko vrátil. V polovici marca Kernesa vypočúvala kyjevská tajná služba kvôli podezreniam z únosu a prípravy vraždy. 55-ročný Kernes sa začiatkom apríla pokúsil zmierniť volanie charkovských povstalcov za odpojenie od Ukrajiny a pripojenie k Rusku. Agresívny dav sa ale starostu pokúsil napadnúť.
Podľa ukrajinskej štátnej televízie NTKU stojí za atentátom proti Kernesovi Moskva. „Rusko vyhľadáva a likviduje kľúčové body odporu,“ uviedol v televízii charkovský šéf NTKU Zurab Alasanija.

Rukojemníci sa majú dobre

Separatisti na východe Ukrajiny stále zadržiavajú zahraničných pozorovateľov. Členovia vojenskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa cítia dobre a proruskí vzbúrenci ich nepovažujú za zajatcov, ale za hostí.

Podľa najnovších informácií ich zadržanie zosnovala ruská vojenská rozviedka. Aspoň to tvrdí vodca separatistov východoukrajinského Slavjanska, Vjačeslav Ponomarjov. Zadržaní dôstojníci mali údajne za úlohu uniesť jedného z veliteľov jednotiek domobrany v Slavjansku. Skupinu vojenských pozorovateľov zadržali povstalci ešte v piatok, keď autobus s misiu OBSE dorazil do Slavjanska. Medzi zadržanými, ktorých povstalci považujú za vyzvedačov, je  aj príslušník českej armády.

Švédsky člen misie Ingvi Thomas Johansson, ktorý trpí ľahšou formou diabetu, bol v nedeľu zo zajatia prepustený.

„Vytvorili sme pre nich komfortné podmienky. Cítia sa dobre. Nie sú zajatci, sú naši hostia,“ vyhlásil Ponomarjov.

Ponomarjov v pondelok oznámil, že okrem vojenských inšpektorov OBSE zadržala hliadka proruských vzbúrencov aj troch príslušníkov ukrajinského prepadového komanda Alfa, ktoré spadá pod tajnú službu SBU.

„Chceme ich vymeniť za našich bojovníkov, pokiaľ v Kyjeve niekto o príslušníkov SBU stojí,“ povedal vodca slavjanských povstalcov.

Vyhlásenie nezávislej republiky

Proruskí separatisti v nedeľu večer počas demonštrácie vo východoukrajinskom Luhansku vyhlásili po vzoru susednej Doneckej oblasti s okamžitou platnosťou Zvrchovanú a nezávislú republiku. Pripravované referendum má podľa nich vznik nového štátneho útvaru len potvrdiť. Rozhodnutie padlo na zhromaždení niekoľkých stoviek ľudí pred okupovanou centrálou ukrajinskej tajnej služby SBU. Podľa povstalcov údajne išlo o delegátov územných samospráv.
Vodcovia proruských radikálov v Luhansku žiadajú, aby ruština bola vyhlásená za druhý štátny jazyk a aby boli oslobodení údajní politickí väzni. Prijali tiež prehlásenie, podľa ktorého požiadajú Rusko o vyslanie mierových síl v prípade, že bezpečnostné zložky verné kyjevskej vláde zakročia proti povstalcom.

Personálne čistky

Zásahové jednotky ukrajinského ministerstva vnútra ale nie sú schopné plniť svoje povinnosti, priznal minister vnútra Arsen Avakov. „Polícia na východe Ukrajiny nie je funkčne schopná plniť svoje povinnosti, čaká nás grandiózna personálna čistka,“ povedal minister.
Na východe Ukrajiny podľa Avakova pôsobí 12 000 policajtov a ich kompletná výmena nie je v súčasných podmienkach reálna. „Vo vojnových podmienkach, v ktorých sa nachádzame, nemôžeme o niečom takomto hovoriť,“ prehlásil minister vnútra. Poprel ale, že by policajné sily prešli na stranu separatistov.

Incident v Charkove

V Charkove polícia v noci na pondelok zasiahla proti pokusom proruských aktivistov usporiadať demonštráciu na centrálnom námestí Slobody. Separatisti sa pokúšali vystavať na námestí stanový tábor a ohradiť ho zátarasami. Policajti zadržali trinásť ľudí.
Zatýkaniu v centre mesta predchádzal incident medzi stúpencami jednotnej Ukrajiny a zastancami federalizácie. Asi 7000 ľudí sa v nedeľu v Charkove zapojilo do pochodu za jednotný štát, ktorý zorganizovali radikálni fanúšikovia miestneho futbalového klubu Metalist.

Radikáli opustili obsadenú budovu

Proti účastníkom pochodu zaútočil kameňmi a palicami dav ľudí s ruskými trikolórami. Podľa neoficiálnych informácií sa z miesta stretu ozývala aj streľba.
Niekoľko ľudí sa zranilo, na mieste zdravotníci ošetrili šesť osôb s tržnými ranami na hlave, ďalších osem ľudí previezli do nemocnice. Medzi zranenými sú dvaja policajti.

V Donecku, ďalšom centre odporu proti kyjevskej vláde, v noci na pondelok proruskí radikáli opustili miestnu televíznu vežu, ktorú v nedeľu obsadili na protest proti vypnutí ruských televíznych kanálov. Kyjev ich odpojil s tým, že stanice šírili protiukrajinskú propagandu.

Sankcie voči Rusom

Situáciou na Ukrajine sa budú zaberať aj politici. Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v pondelok rozšíria zoznam Rusov, voči ktorým uvalia sankcie v súvislosti s krízou na Ukrajine. Podobné kroky plánuje prijať aj skupina G7 a Spojené štáty.

Tie obviňujú Rusko z toho, že Ukrajinu sa pokúša destabilizovať. Brusel sa však zatiaľ bráni uvaleniu sankcií na jednotlivé sektory ruskej ekonomiky pre obavy, že to poškodí ekonomiku EÚ. Členské štáty sú totiž životne závislé od ruského plynu, ktorý pokrýva až štvrtinu ich dovozu tejto strategickej suroviny.

Sankcie sa tak pravdepodobne aj tentoraz obmedzia len na konkrétne osoby. Najnovšie by medzi nich mali patriť aj najbližší spolupracovníci ruského prezidenta Vladimira Putina.

Jeden kilometer

Rusko začalo tento týždeň rozsiahle vojenské cvičenia na juhu a západe krajiny v blízkosti hranice s Ukrajinou. Podľa Moskvy ide o reakciu na intervenciu ukrajinskej armády proti proruským aktivistom. Proruskí separatisti okupujú na východe Ukrajiny vládne budovy a Kyjev viní Moskvu z ich podpory. Ukrajinské ministerstvo vnútra v piatok oznámilo, že ruskí vojaci sa priblížili k spoločnej hranici už do vzdialenosti jedného kilometra.

Delegácia pricestuje vyjednávať

Proruskí rebeli zadržali v piatok pri Slavjansku troch agentov ukrajinskej štátnej bezpečnostnej služby. Zakrvavených mužov so zviazanými očami a modrinami ukázali aj novinárom. Zajali ich počas nočnej misie, pri ktorej Ukrajinci plánovali zatknúť vodcov proruských síl.

Ďalšími zajatcami, ktorých osud nie je známy, sú pozorovatelia OBSE. Medzi siedmimi zadržanými je aj jeden Čech. Zajatcov majú použiť na výmenu za proruských aktivistov, ktorých väzní súčasný ukrajinský režim. Do mesta mieri delegácia OBSE, ktorá je pripravená s lídrom separatistov vyjednávať.

Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.