Tieto výzvy sú uvedené v novom informačnom dokumente o opatreniach EÚ na podporu integrácie osôb s legálnym pobytom v EÚ ale bez občianstva EÚ, napríklad osôb migrujúcich na účely zamestnania, zlúčenia rodiny alebo výskumu, žiadatelia o azyl a utečenci. Tento informačný dokument sa netýka osôb s nelegálnym pobytom v EÚ.
„Dlhodobý dosah nedávneho prílivu migrantov bude závisieť od toho, nakoľko dobre budú integrovaní do európskej spoločnosti. Určili sme sedem výziev z hľadiska ich integrácie, ktoré musia riešiť členské štáty a EÚ,” povedala Iliana Ivanova, členka Európskeho dvora audítorov zodpovedná za tento informačný dokument.
Hoci za integráciu migrantov zodpovedajú najmä členské štáty, EÚ zohráva dôležitú úlohu v poskytovaní podpory a stimulov. Popri podporovaní výmeny osvedčených postupov EÚ poskytuje financovanie a pomáha pri vypracúvaní migračných a antidiskriminačných politík.
Hlavné výzvy z hľadiska integrácie, ktoré audítori určili, sú:
Oneskorenia – čím skôr integrácia začne, tým je pravdepodobnejšie, že bude úspešná. Pravidlá, ktoré sa uplatňujú na migrantov, však nie sú rovnaké vo všetkých členských štátoch, čo je faktor, ktorý vedie migrantov k presunu medzi krajinami a odďaľuje začiatok integračného procesu. Okrem toho spracovanie žiadostí niekedy trvá dlho.
Diskriminácia – Napriek tomu, že sa v právnych predpisoch EÚ presadzujú rovnaké práva a nediskriminácia, imigrácia osôb s pôvodom mimo EÚ naďalej vzbudzuje negatívne pocity mnohých Európanov. V niektorých členských štátoch to má negatívny vplyv na integráciu migrantov.
Financovanie – Integračné opatrenia možno financovať z niekoľkých fondov EÚ, ale celková vynakladaná suma nie je známa. Od roku 2015 EÚ zmobilizovala viac než 5 mld. EUR dodatočného financovania na riešenie nárastu migračných tokov, z čoho viac než 100 mil. EUR bolo vyčlenených na integráciu. V roku 2017 členské štáty vyhlásili, že na integráciu migrantov SK 2 potrebujú ďalšie zdroje vo výške približne 450 mil. EUR z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Podľa audítorov by integračné politiky mali byť založené na dôkladnom posúdení potrieb a primerane financované.
Chýbajúci záväzok – V roku 2016 Európska komisia vypracovala akčný plán s 52 opatreniami na úrovni EÚ. K decembru 2017 nebolo dokončených 23 opatrení. Okrem toho, členské štáty sú tiež vyzývané, aby vypracovali osobitné opatrenia na riešenie niektorých oblastí, ale Komisia tieto opatrenia nemonitoruje. Účinné vykonávanie opatrení akčného plánu závisí od záväzku členských štátov.
Neúplné politiky – Väčšina členských štátov má zavedené integračné politiky v rámci rôznych politík. Nie sú však systematicky zamerané na všetky skupiny migrantov a neriešia vždy všetky oblasti integrácie. Integračné politiky by mali poskytovať ucelený rámec podpory pre všetkých migrantov vo všetkých relevantných oblastiach politiky.
Chýbajúce monitorovanie – Väčšina členských štátov nemá úplný prehľad o počte podporených migrantov a sume vynaloženej na integračné opatrenia. Na vnútroštátnej úrovni existujú rôzne nedostatky v monitorovaní. Komisia v súčasnosti navrhuje vytvoriť špecializované ukazovatele, čo by mohlo uľahčiť vypracúvanie politík založených na dôkazoch.
Zložitosť – Z rôznych fondov EÚ sa môže financovať ten istý typ činnosti pre rovnakú cieľovú skupinu. Viac než 400 rôznych subjektov je zapojených do riadenia opatrení na integráciu migrantov v členských štátoch. Väčšina členských štátov má koordinačný orgán, ale existujú nedostatky v zavedených koordinačných mechanizmoch.
Riešenie týchto výziev si bude vyžadovať účinné, koordinované úsilie všetkých zapojených strán na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.