EuropskeNoviny.sk
Schengenský priestor čelí v súčasnosti problémom, ktoré by mohli ohroziť jeho samotnú existenciu. Aké následky by to mohlo mať na hraničné kontroly?
„Schengen je pod obrovským tlakom,“ varuje výročná správa poslancov o fungovaní priestoru bez hraničnej kontroly. „Národné vlády urobili zo Schengenu obetného baránka. Napriek tomu Schengen nie je problém, je to riešenie,“ uviedol spravodajca Carlos Coelho (EPP, Portugalsko). Varuje, že jednoduchá rétorika kritizujúca voľný pohyb by mohla zničiť jedinečný schengenský systém: „Ak schengenský priestor zanikne, Európa občanov, ako ju dnes poznáme, zmizne tiež,“ hovorí.
Nie príliš optimistické obdobie pre Schengen
V súvislosti s prílivom migrantov v roku 2015 a po niekoľkých teroristických útokoch boli opätovne zavedené kontroly na niektorých hraniciach. Vlna prichádzajúcich migrantov a žiadateľov o azyl bola považovaná za hrozbu pre vnútornú bezpečnosť a dotknuté členské štáty použili ustanovenia Schengenského hraničného kódexu na zavedenie vnútorných hraničných kontrol. Predpokladalo sa, že ide o dočasné a výnimočné opatrenie, ale ani o dva roky neskôr nebolo obnovené bežné fungovanie schengenského priestoru.
„Vnútorné hranice sú stále v pohotovosti preto, lebo platíme za chyby, ktoré vznikli mimo schengenského priestoru, ako napríklad azylová politika, „povedal Coelho.
V súčasnosti vykonáva hraničné kontroly 6 európskych krajín: Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Dánsko, Švédsko a Nórsko.
Koľko to stojí a koho sa to týka
Vnútorné hraničné kontroly v rámci EÚ majú negatívny dopad na voľný pohyb osôb, tovarov a služieb v rámci celej EÚ. Majú priamy vplyv na turizmus, prevoz tovarov a ľudí, ktorí denne dochádzajú do práce cez hranice – v EÚ ich je až 1.7 milióna. Okrem toho sa zvyšujú náklady na administratívu a infraštruktúru verejného sektoru. Za viac ako dva roky sprísnených hraničných kontrol sa odhadujú jednorazové náklady na 25 až 50 miliárd euro a ročné prevádzkové náklady na 2 miliardy EUR. Viac podrobností v tejto štúdii od výskumného strediska EP.
„Schengen je súčasťou riešenia, nie problémom“
EÚ nedávno prijala opatrenia na posilenie integrity Schengenu. V apríli 2017 sa sprísnili kontroly na jeho vonkajších hraniciach – pasovou kontrolou musí prejsť každý, aj občania EÚ. Zaviedol sa nový systém registrácie pohybu občanov z krajín mimo EÚ, čo urýchlilo aj kontroly. Stráženie vonkajšieho hraničného priestoru sa posilnilo aj vďaka zriadeniu Európskej hraničnej a pobrežnej stráže. A Europol zíslal nové právomoci na boj proti terorizmu.
Obnovenie Schengenu
„Riešením je politická vôľa. Napriek európskemu rámcu zostávajú hranice zodpovednosťou na národnej úrovni. Takže len členské štáty to môžu zmeniť,“ povedal Coelho. Poslanci podporujú plán Európskej komisie na obnovu bezhraničnej zóny a navrhujú ako postupovať.
Parlament vyhlásil, že Bulharsko a Rumunsko sú pripravené vstúpiť do schengenského priestoru a vyzýva Radu, aby schválila ich pristúpenie.
-
26 krajín je súčasťou Schengenského priestoru
-
4 z nich nie sú súčasťou EÚ: Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko
-
6 členských krajín nie je súčasťou Schengenu: Spojené kráľovstvo, Írsko, Bulharsko, Rumunsko, Cyprus a Chorvátsko
-
50 000 km tvorí vonkajšiu hranicu Schengenu
