EuropskeNoviny.sk
Vydaná spoločná správa Európskej komisie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s názvom Zdravie v skratke: Európa 2018 vysvetľuje, že neustále zvyšovanie očakávanej dĺžky života sa spomalilo, pričom medzi jednotlivými krajinami aj v rámci nich pretrvávajú veľké rozdiely.
Znevýhodnení sú najmä ľudia s nízkou úrovňou vzdelania. Správa vychádza z porovnávacích analýz zdravotného stavu občanov EÚ a výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti 28 členských štátov EÚ, 5 kandidátskych krajín a 3 krajín Európskeho združenia voľného obchodu.
„Očakávaná dĺžka života v EÚ síce patrí medzi najvyššie na svete, ale nemali by sme zaspať na vavrínoch. Ak zintenzívnime úsilie o podporu zdravého životného štýlu a zameriame sa na riešenie rizikových faktorov, ako je tabak či nedostatok fyzickej aktivity, môžeme zachrániť mnoho životov. Je neprijateľné, aby nás každý rok v EÚ predčasne opúšťalo viac ako 1,2 milióna ľudí, ak je tomu možné zabrániť lepšou prevenciou chorôb a účinnejšími intervenciami v oblasti zdravotnej starostlivosti,“ povedal komisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis.
Správa ďalej vyzýva na zlepšenie duševného zdravia a predchádzanie duševným chorobám, ktoré majú nielen sociálne dôsledky, ale podľa odhadov sa na ne v celej EÚ vynakladajú vyše 4 % HDP. Takisto odporúča riešiť rizikové faktory, ako sú fajčenie, alkohol a obezita, a usilovať sa o znižovanie predčasnej úmrtnosti, zabezpečenie univerzálneho prístupu k starostlivosti a posilnenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové zistenia
· Až donedávna sa očakávaná dĺžka života v krajinách EÚ rýchlo a plynule zvyšovala. Od roku 2011 sa však jej rast výrazne spomaľuje. Navyše pretrvávajú veľké rozdiely v strednej dĺžke života nielen v závislosti od pohlavia, ale aj sociálno-ekonomického postavenia. Napríklad 30-roční muži s nízkou úrovňou vzdelania môžu na základe priemerných údajov z celej EÚ očakávať, že sa dožijú približne o 8 rokov menej než muži s vysokoškolským vzdelaním.
· Dôkazy z rôznych krajín naznačujú, že až 20 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť by sa mohlo využiť lepšie. Kombinácia politických nástrojov by mohla optimalizovať výdavky zabezpečením uspokojivého pomeru medzi kvalitou a cenou, napríklad pri výbere a pokrytí alebo obstarávaní a stanovovaní cien liekov v rámci hodnotenia zdravotníckych technológií.
· V roku 2015 zomrelo v dôsledku problémov s duševným zdravím v celej Európe vyše 84-tisíc osôb. Celkové náklady vyplývajúce z problémov s duševným zdravím sa odhadujú na viac ako 600 miliárd EUR ročne.
· Takmer 40 % dospievajúcej mládeže uvádza, že v predchádzajúcom mesiaci sa aspoň raz nárazovo opili. Hoci politikami v oblasti kontroly alkoholu v niekoľkých krajinách EÚ sa jeho celková spotreba znížila, vysoká konzumácia alkoholu medzi dospievajúcimi i dospelými zostáva významným problémom verejného zdravia.
· Domácnosti s nízkymi príjmami v porovnaní s tými s vysokými príjmami päťkrát častejšie uvádzajú neuspokojené potreby týkajúce sa starostlivosti.
Súvislosti
V roku 2016 Európska komisia začala cyklus sprostredkúvania poznatkov Stav zdravia v EÚ, ktorého cieľom je pomôcť členským štátom EÚ zlepšiť zdravie ich občanov a výkonnosť ich systémov zdravotnej starostlivosti. Vnútroštátne orgány si tieto správy pochvaľujú a používajú ich. Sedem členských štátov (Cyprus, Fínsko, Holandsko, Poľsko, Rakúsko, Švédsko a Taliansko) požiadalo o účasť na dobrovoľnej výmene s cieľom diskutovať o zisteniach a vzájomne sa informovať o najlepších postupoch.
Zdravie v skratke: Európa 2018 je prvým produktom druhého cyklu Stav zdravia v EÚ, v rámci ktorého sa každý párny rok vydáva celoúnijný prehľad ako základ pre nadväzujúcu analýzu situácie v jednotlivých krajinách. Správa je výsledkom užšej spolupráce medzi OECD a Komisiou v záujme zlepšenia poznatkov o otázkach zdravia.
Vývoj systémov zdravotníctva EÚ sa v správe opisuje z hľadiska ich účinnosti, dostupnosti a odolnosti, pričom sa vychádza z najnovšie dostupných údajov. Cyklom Stav zdravia v EÚ Komisia reaguje na potrebu vybudovať poznatky o situácii v jednotlivých krajinách a v celej EÚ, ktoré môžu slúžiť ako podklad pre politiky na vnútroštátnej aj európskej úrovni.
Ďalšie kroky
Druhou etapou cyklu je vypracovanie zdravotných profilov všetkých krajín EÚ, ktoré budú uverejnené v roku 2019 v spolupráci s OECD a Európskym strediskom pre monitorovanie systémov a politík v oblasti zdravia. Zamerajú sa na osobitné charakteristiky a výzvy každého členského štátu a budú predložené spolu so sprievodnou správou, v ktorej Komisia sformuluje prierezové závery. Poslednou etapou cyklu je séria dobrovoľných výmen s členskými štátmi. V rámci nich budú mať príležitosť diskutovať o niektorých z identifikovaných výziev s odborníkmi, ktorí sú autormi jednotlivých analýz, a poradiť sa s nimi o potenciálnych politických opatreniach na ich riešenie.
