Európska únia vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) napadla systémové praktiky Číny, ktorá núti európske spoločnosti k tomu, aby jej ako podmienku možnosti podnikať v krajine poskytli svoje citlivé technológie a know-how. Tieto právne kroky sú pokračovaním konania, ktoré EÚ iniciovala v júni 2018.
Únia týmto krokom výrazne rozširuje a prehlbuje rozsah svojho konania v rámci WTO zameraného proti čínskym opatreniam, ktorými krajina núti spoločnosti k transferom technológií. Tento krok bol prijatý v nadväznosti na ďalšie zistenia týkajúce sa nezlučiteľnosti čínskych opatrení v oblasti schvaľovania investícií a ochrany práv duševného vlastníctva zahraničných spoločností s dohodnutými mnohostrannými pravidlami.
Komisárka pre obchod Cecilia Malmströmová v tejto súvislosti povedala: „Nemôžeme tolerovať to, že spoločnosti z EÚ sú nútené poskytovať cenné technológie za to, že im je dovolené investovať v Číne. Je to v jasnom rozpore s pravidlami, ktoré sa Čína sama zaviazala dodržiavať, keď vstúpila do WTO. Dnes proti tejto nezákonnej praktike predkladáme rozsiahlejšie, systémovejšie právne námietky, pretože veríme, že ide o zásadnú problematiku, ktorá má dosah na európske spoločnosti podnikajúce v Číne. Ide o záležitosť, ktorá sa môže – a mala by sa – riešiť na medzinárodnej, mnohostrannej úrovni.“
Vo svojej revidovanej žiadosti adresovanej WTO Únia napáda čínske zákony, ktoré upravujú:
– schvaľovanie investícií smerujúcich do oblasti elektrických vozidiel (vozidlá poháňané novými druhmi energie) a biotechnológií (osivá), ktoré podľa plánu „Made in China 2025“ patria medzi strategické odvetvia,
– schvaľovanie spoločných podnikov v najrôznejších odvetviach,
pretože nimi Čína zahraničným spoločnostiam pôsobiacim v tejto krajine ukladá výkonnostné požiadavky a obmedzuje hospodársku a zmluvnú slobodu zahraničných spoločností v oblasti investícií a transferov technológií.
Takzvané výkonnostné požiadavky nútia alebo podnecujú európske spoločnosti k tomu, aby svoje technológie prevádzali na spoločné podniky s čínskymi partnermi, výmenou za čo im čínske orgány udelia potrebné administratívne povolenia. Zahraničné spoločnosti zároveň musia svoje výskumné a vývojové činnosti realizovať v Číne.
V čase, keď Čína vstúpila do WTO, zaviazala sa, že nebude udeľovanie investičných povolení podmieňovať výkonnostnými požiadavkami a že zachová zmluvnú slobodu spoločností v Číne, najmä v súvislosti s investíciami a transfermi technológií. EÚ preto zastáva názor, že opatrenia súčasnej čínskej politiky predstavujú porušenie právnych záväzkov krajiny.
Napadnuté opatrenia sú doplnením konania, ktoré EÚ predložila vo svojich prvotných právnych krokoch iniciovaných v júni 2018. Predchádzajúca žiadosť sa zameriavala na ustanovenia v oblasti regulácie dovozu a vývozu technológií (TIER) a v oblasti predpisov o vykonávaní zákona o spoločných podnikoch s čínskym a zahraničným kapitálom, pretože tieto právne predpisy sú v rozpore s pravidlami WTO týkajúcimi sa rovnakého zaobchádzania s vnútroštátnymi a zahraničnými spoločnosťami a neprimerane obmedzujú práva spoločností z EÚ, okrem iného v oblasti patentov.
Súvislosti
Žiadosťou o konzultácie sa formálne začína konanie na urovnanie sporu v rámci WTO. Ak sa konzultáciami do 60 dní nedosiahne uspokojivé riešenie, EÚ môže požiadať WTO, aby zriadila panel, ktorý rozhodne o zlučiteľnosti čínskych opatrení s pravidlami WTO.