Komisia: Musíme sa naďalej snažiť úplne okresať priestor, v ktorom teroristi pôsobia

Európska komisia hodnotila pokrok, ktorý sa dosiahol za posledné roky pri budovaní skutočnej a účinnej bezpečnostnej únie. Správa sumarizuje iniciatívy, ktoré Komisia podnikla v niektorých kľúčových oblastiach bezpečnostnej únie, ako je boj proti terorizmu, výmena informácií, boj proti radikalizácii a kybernetická bezpečnosť. V správe sa zároveň konštatuje, že je potrebné ďalšie úsilie, najmä pokiaľ ide o vykonávanie únijných predpisov v oblasti bezpečnosti. V kontexte útokov v novozélandskom meste Christchurch v marci 2019 Komisia takisto odporúča, aby EÚ začala rokovať s Novým Zélandom o výmene osobných údajov s Europolom na účely boja proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu. 

Komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos uviedol: „Bezpečnosť európskych občanov je pre túto Komisiu od prvého dňa absolútnou prioritou. Vychádzajúc z Európskeho programu v oblasti bezpečnosti sme vytvorili účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu, založenú na dôvere, spoločnom využívaní zdrojov a spoločnom zvládaní hrozieb. Môžeme byť hrdí na mnohé hmatateľné výsledky – napríklad na bezpečnostné právne predpisy EÚ, ktoré umožňujú ľahšie vypátrať nebezpečných kriminálnikov, bojovať proti terorizmu online či off-line a obmedziť prístup k strelným zbraniam. Najdôležitejšia je však zmena nášho spôsobu myslenia v oblasti bezpečnosti. Vyzývam členské štáty, aby sa postarali o presadzovanie právnych predpisov EÚ v tejto oblasti a lepšie tak chránili našich občanov.“

Komisár pre bezpečnostnú úniu Julian King k tomu dodal: „V posledných niekoľkých rokoch sme výrazne pokročili pri posilňovaní našej kolektívnej bezpečnosti. Komplexné a mnohotvárne bezpečnostné výzvy dneška, ktorými sú terorizmus, počítačová kriminalita a dezinformácie, dokážeme najlepšie zvládnuť vtedy, keď budeme spolupracovať a koordinovať našu reakciu. Treba však zájsť ešte ďalej. Musíme sa naďalej snažiť úplne okresať priestor, v ktorom teroristi pôsobia – off-line aj online, v rámci EÚ aj mimo nej. Teším sa, že po schválení Radou začneme rokovať s Novým Zélandom, ako so strategickým partnerom v boji proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu.“

Pokrok v kľúčových pilieroch bezpečnostnej únie

Správa mapuje pokrok, ktorý sa dosiahol pri prioritných legislatívnych dokumentoch v oblasti bezpečnosti, ako aj nedávne iniciatívy prijaté na zaistenie bezpečnosti európskych občanov off-line aj online. Správa sa zameriava predovšetkým na:

• Teroristický obsah online — vzhľadom na pretrvávajúcu hrozbu, ktorú predstavuje teroristický obsah na internete, Komisia vyzýva Európsky parlament aj Radu, aby dosiahli dohodu o navrhovaných právnych predpisoch do konca roka 2019. Súbežne sa pokročilo v práci prostredníctvom dobrovoľných partnerstiev s online platformami, keď sa účastníci internetového fóra EÚ zaviazali uplatňovať krízový protokol EÚ. Ide o mechanizmus rýchlej reakcie, ktorý ma zabrániť virálnemu šíreniu teroristického a násilného extrémistického obsahu na internete.
• Lepšia výmena informácií – členské štáty si vymieňajú viac informácií ako kedykoľvek predtým, a to najmä vďaka podpore poskytovanej agentúrami EÚ, ako je Europol. Na odstránenie zostávajúcich informačných medzier a „mŕtvych uhlov“ je však mimoriadne dôležité, aby bezpečnostné informačné systémy EÚ dokázali navzájom komunikovať. Z tohto dôvodu si Komisia za najvyššiu bezpečnostnú prioritu stanovila, aby sa jej návrhy týkajúce sa interoperability uviedli do praxe do roku 2020. Komisia zároveň vyzýva Európsky parlament a Radu, aby urýchlene dosiahli dohodu pri všetkých prerokúvaných legislatívnych návrhoch o bezpečnostných informačných systémoch vrátane technickej realizácie systému ETIAS a posilneného vízového informačného systému.
• Kybernetická bezpečnosť – EÚ výrazne posilnila svoju kybernetickú odolnosť a teraz pracuje na zaistení kybernetickej bezpečnosti sietí 5G. V nadväznosti na koordinované posúdenie rizík na úrovni EÚ by sa členské štáty mali teraz do 31. decembra dohodnúť na súbore zmierňujúcich opatrení.
• Dezinformácie – EÚ sa takisto naďalej snažila bojovať proti dezinformáciám a chrániť integritu volieb prostredníctvom samoregulačného Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií z októbra 2018. Po roku môžeme konštatovať, že signatári kódexu vyvinuli chvályhodné úsilie, no online platformy musia urobiť viac, najmä pokiaľ ide o posilnenie postavenia spotrebiteľov a ich záväzky posilniť úlohu výskumnej komunity.
• Presadzovanie bezpečnostných právnych predpisov EÚ – viacero kľúčových bezpečnostných právnych predpisov EÚ v oblasti terorizmu a počítačovej kriminality ešte čaká na úplnú implementáciu v niektorých členských štátoch. Medzi ne patria aj prioritné iniciatívy, akou je výmena údajov zo záznamov o cestujúcich a smernica o boji proti terorizmu. Iba 13 členských štátov uplatňuje predpisy EÚ o prísnejších pravidlách prístupu k strelným zbraniam a 21 členských štátov ešte netransponovalo únijné pravidlá pre boj proti praniu špinavých peňazí. 23 členských štátov okrem toho stále nepresadzuje predpisy EÚ, ktoré kriminalizujú sexuálne zneužívanie detí, a 4 členské štáty nedodržiavajú legislatívu EÚ o útokoch na informačné systémy. Komisia vyzýva členské štáty, aby urýchlene podnikli potrebné kroky na zabezpečenie úplného vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti.
• Bezpečnostná spolupráca s krajinami západného Balkánu – Komisia podpísala 9. októbra dohody o boji proti terorizmu s Albánskom a Severným Macedónskom, čím nadviazala na spoločný akčný plán. 7. októbra EÚ takisto podpísala dohodu o spolupráci v oblasti riadenia hraníc medzi Čiernou Horou a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž.

V neposlednom rade Komisia zintenzívňuje spoluprácu a výmenu informácií s partnerskými krajinami, organizáciami a relevantnými zainteresovanými stranami – tá je totiž kľúčovým prvkom pri budovaní účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie. Komisia odporúča, aby Rada povolila začatie rokovaní o dohode, ktorá má umožniť výmenu osobných údajov medzi Europolom a orgánmi Nového Zélandu zodpovednými za boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu. Hoci podobné rokovania už prebiehajú s ôsmimi prioritnými krajinami v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, Komisia považuje za potrebné začať takéto rokovania aj s Novým Zélandom a doplniť ho do zoznamu prioritných krajín. Dohodou by sa zabezpečili potrebné záruky, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, súkromia a základných práv a slobôd.

Súvislosti

Bezpečnosť je jednou z politických priorít už od samého začiatku funkčného obdobia Junckerovej Komisie – počnúc politickými usmerneniami predsedu Junckera z júla 2014 až po správu o stave Únie z 12. septembra 2018.

Činnosť Komisie v tejto oblasti sa riadi Európskym programom v oblasti bezpečnosti, v ktorom sa stanovujú hlavné opatrenia na zabezpečenie účinnej reakcie EÚ na terorizmus a bezpečnostné hrozby. Medzi takéto opatrenia patrí aj boj proti radikalizácii, zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, blokovanie zdrojov financovania terorizmu, ako aj lepšia výmena informácií. Od prijatia tohto programu sa dosiahol značný pokrok pri jeho plnení, čo vytvára predpoklady pre vytvorenie účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie. Komisia o pokroku informuje v pravidelne zverejňovaných správach.

Vedúci predstavitelia EÚ 20. júna schválili program EÚ na nasledujúcich päť rokov: „Nový strategický program na roky 2019 – 2024“, v ktorom je „ochrana občanov a slobôd“ na prvom mieste spomedzi štyroch hlavných priorít Únie.

V apríli 2019 Europol a Nový Zéland podpísali pracovnú dohodu, ktorá poskytuje rámec pre štruktúrovanú spoluprácu na strategickej úrovni, no nie právnym základom pre výmenu osobných údajov. V nadväznosti na formálnu žiadosť Nového Zélandu z augusta 2019 Komisia požiadala Radu, aby spustila rokovania o dohode, ktorá by takúto výmenu umožňovala.