Jana Kiššová
Jana Kiššová. PHOTO: archív SaS.

Jana Kiššová: Dotácie na nájmy – pohľad do zákulisia

Koronakríza zastihla všetkých, hoci každého inak. Spoloční menovatelia sú však známi: strach, obmedzenia a mnoho „krokov vzad“. Ale aj niekoľko „vpred“.

Hnal nás strach o život, zdravie či ekonomickú perspektívu. Cítili sme obmedzenia v práci, pohybe, cestovaní či podnikaní. A tie „kroky vzad“? O tých by väčšina podnikateľov, ktorí roky budovali svoje firmy, vedeli rozprávať asi najviac.

Šírenie vírusu sme zvládli, no „lietali triesky“. Hlavne v podnikateľskom svete. Zatvorené prevádzky, obmedzená výroba, strata zákazníkov či narušené dodávateľsko-odberateľské väzby. Inými slovami, vypadli tržby, no ostali náklady. Takýto stav bez jasnej perspektívy zakýve aj silnou firmou, nieto malým podnikateľom či živnostníkom. Plány o investíciách, rozvoji firiem či modernizácii vystriedal hon za neplatičmi, strach o zákazky či dodávky a boj o prežitie.

Ten boj zvládneme len spoločne. Firmy so zamestnancami, zamestnanci so zamestnávateľmi. Zamestnávatelia so štátom a štát s podnikmi.

Medzi prvé ekonomické opatrenia novej vlády, ktoré mali kompenzovať tie najvyššie náklady firmám, boli opatrenia na udržanie zamestnanosti. Príspevky na mzdy mali nahradiť ľuďom príjmy a firmy odbremeniť od mzdových a čiastočne odvodových nákladov. Áno, mnohým sa zdala pomoc pomalá, nedostatočná a neskorá. No poznanie toho, aké množstvo práce sa za takýmto opatrením skrýva, by umlčalo každého kritika a tím, ktorý na tom pracuje, má môj veľký obdiv. A výsledok? K dnešnému dňu bolo vyplatených vyše 300 miliónov eur. A vypláca sa ďalej.

Ďalším opatrením nenávratnej pomoci je dotácia na nájomné v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Teda pomoc s ďalším významným nákladom firmám, ktoré nemohli v dôsledku niektorého z opatrení štátnych autorít počas korony prevádzkovať svoj biznis.

O dotáciu môže žiadať prenajímateľ, v mene nájomcu, na svoj účet. Teda účet prenajímateľa. Podmienkou je dohoda týchto dvoch subjektov, kedy prenajímateľ poskytne nájomcovi zľavu z nájomného počas sťaženého obdobia. Vo výške tejto zľavy poskytne štát dotáciu, maximálne do výšky 50% z ceny nájomného, ktorú uhradí za nájomcu na účet prenajímateľa. Súčasťou dotácie nie je cena služieb (napr. energie) ani DPH.

Zdanlivo jednoduchá vec, ktorú keď pretavíte do reálneho sveta a príbehu každej prevádzky, má od jednoduchosti veľmi ďaleko.

Prenajímateľom totiž môže byť hocikto. Súkromná firma, škola, mesto ale aj fyzická osoba – nepodnikateľ. Nájomcom môže byť akákoľvek „zatvorená“ prevádzka. Opäť napríklad súkromná firma, živnostník, ale aj neziskovka. No a nastaviť pravidlá tak, aby bolo možné poskytnúť dotáciu čo najväčšiemu počtu subjektov, pri dodržaní pravidiel poskytovania štátnej pomoci a zároveň dosiahnuť, aby boli jednoduché, rýchle a v rámci možností ministerstva hospodárstva realizovateľné, je úloha podobná zadaniu „vpasuj túto veľkú guľu do tejto menšej kocky“.

Vpasovali sme. Žiadosti budú elektronické a spracovanie do veľkej miery automatizované. Tým sme sa vyhli tomu, aby sme nemuseli žiadosti v rámci našich kapacitných možností spracovávať roky a žiadatelia na peniaze dlho nečakali.

Viac..  EDA: Inštitúcie EÚ nevedia prilákať zamestnancov určitých typov a národností

Na čo teda čakáme?

Nečakáme, tvrdo makáme. Od tlačovky k peniazom je však dlhá a náročná cesta.

Schéma štátnej pomoci a legislatíva

Po oznámení koaličných partnerov o rozhodnutí poskytnúť dotácie na nájmy sme začali v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti intenzívne pracovať na legislatívnom návrhu zákona. Paralelne s tým na žiadosti a príprave schémy štátnej pomoci. Na výber bolo viacero variant, z ktorých každá mala svoje úskalia. Každá svojim spôsobom obmedzovala určitý okruh subjektov a prinášala iné podmienky. Cieľom bolo poskytnúť dotáciu čo najširšiemu spektru subjektov, preto sme zvolili zložitú COVID schému. Cesta k nej bola náročná, pracovníkmi ministerstva denne komunikovaná s Európskou komisiou, ktorá na štátnu pomoc a dodržiavanie jej pravidiel dohliada. Toto všetko ruka v ruke s tvorbou našej národnej legislatívy, pretože aj tu platí dilema, čo je skôr – či sliepka alebo vajce. Podmienky obidvoch musia byť v súlade, a to nie len navzájom, ale aj voči rozsiahlej legislatíve. Tej slovenskej aj európskej. Navyše, o každom z toho sa rozhoduje inde a v inom procese. Je to náročná negociácia a vyžaduje si neustále zmeny zmien a úprav. No zvládli sme. Zákon schválila vláda aj parlament. Schému schválila Európska komisia.

Elektronické podanie žiadosti

Paralelne s tým sme začali pracovať na technickom riešení.

Konkrétne na:

  • zriadení kompletnej informačnej bázy na webe najmy.mhsr.sk,
  • elektronickom formulári,
  • jeho podaní cez Ústredný portál verejnej správy s využitím zaručeného elektronického podpisu,
  • module pre automatizované spracovanie žiadostí,
  • nadstavbe finančného modulu pre hromadné platby.

Všetko samostatné systémy, ktoré musia spolupracovať. Fázy vývoja, implementácie a testovania spomínať nebudem. No zhrniem to – užili sme si.

Príručky, videonávody, kalkulačky a inštrukcie

Tak, ako sa všetko horeuvedené vyvíjalo, pracovalo sa na podporných nástrojoch pre užívateľov – teda pre prenajímateľov a nájomcov, aby sa čo najjednoduchšie dostali k peniazom. Sú to informácie, príručky, postupy, videonávody alebo pomocné kalkulačky, ktoré, veríme, pomôžu zorientovať sa v tom a doviesť svoju žiadosť k schváleniu.

Dnes systém spúšťame a v jeho bezchybnosť ostáva len dúfať a intenzívne to sledovať. No už v tejto fáze musím povedať jedno obrovské ĎAKUJEM všetkým makačom z nášho malého tímu na ministerstve hospodárstva, ktorí sa na tom podieľali. A rovnako dodávateľom jednotlivých častí riešení – NASES, SOFTEC, DWC, HP a Millenium.

Komentár pripravila Jana Kiššová, poradkyňa ministra pre krízové opatrenia.

O Jana Kiššová

Predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov, podpredsedníčka strany Sloboda a Solidarita, poslankyňa NR SR /SaS/.

Odporúčame pozrieť

EDA

EDA: Inštitúcie EÚ nevedia prilákať zamestnancov určitých typov a národností

Inštitúcie EÚ by mali zintenzívniť svoje úsilie, aby naplnili potrebu čoraz rozmanitejšej pracovnej sily. Vyplýva …

Consent choices