Európsky parlament chce, aby sa hospodárska obnova po koronakríze odohrávala v súlade s Európskom ekologickým dohovorom. Viac o tomto pláne na dosiahnutie klimatickej neutrality sa dozviete vo videu.
Počas pandémie koronavírusu na európske hospodárstvo značne spomalilo a teraz čelí veľkej recesii. Toto spomalenie však malo veľmi pozitívny dopad na životné prostredie, keďže sa značne znížili emisie CO2 a iných škodlivých plynov. Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. mája žiadal ambiciózny plán hospodárskej obnovy, ktorý bude brať ohľad na životné prostredie.
Európska komisia na to reagovala predstavením svojho plánu v hodnote 750 miliárd eur, ktorý nazvala Next Generation EU. Predstavuje dodatok k dlhodobému rozpočtu EÚ na roky 2021-2027, ktorý ešte musia schváliť ministri členských štátov aj Európsky parlament. Plán hospodárskej obnovy má za cieľ vybudovať ekologickejšiu, digitálnejšiu a udržateľnú Európu a posilniť jej odolnosť voči krízam, ktoré môžu prísť v budúcnosti. Chce nás lepšie pripraviť aj na klimatické zmeny.
V novembri 2019 Európsky parlament vyhlásil klimatickú pohotovosť a vyzval Komisiu, aby vo všetkých svojich legislatívnych návrhoch pamätala na cieľ výrazne znižovať emisie a udržať globálne otepľovanie do 1,5 °C.
Komisia v reakcii na to predstavila Európsky ekologický dohovor (označuje sa aj ako Európska zelená dohoda). Ide o plán na to, aby sa EÚ do roku 2050 mohla stať klimaticky neutrálnym kontinentom.
Prvé opatrenia v rámci Európskeho ekologického dohovoru
Financovanie prechodu na ekologické hospodárstvo
V januári Európska komisia predstavila Investičný plán pre udržateľnú Európu. V zmysle tejto stratégie na financovanie ekologického dohovoru chce počas nasledujúcich 10 rokov pritiahnuť investície z verejného aj súkromného sektora vo výške najmenej jedného bilióna eur.
Polovica týchto prostriedkov by mala pochádzať z rozpočtu EÚ a 25 miliárd z Európskeho systému na obchodovanie s emisiami.
Na pomoc ľuďom a komunitám, ktorí počas prechodu na ekologickejšie hospodárstvo utrpia značné socioekonomické škody (napr. baníkom), bol zriadený Mechanizmus spravodlivej transformácie. V rámci neho by sa malo počas rokov 2021 až 2027 mobilizovať viac ako 100 miliárd eur. V máji 2020 Komisia navrhla úverový nástroj na podporu ekologických investícií v regiónoch, ktoré sú závislé na fosílnych palivách. Tento návrh čaká ešte schvaľovanie v Parlamente.
Dňa 18. júna 2020 už Parlament prijal plány na podporu investovania do udržateľných aktivít a proti tzv. greenwashingu.
Európsky klimatický predpis
V marci 2020 Európska komisia predstavila Európsky klimatický predpis – právny rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. V januári Parlament vyzval k ambicióznejším cieľom redukcie emisií oproti tým, ktoré ešte predtým navrhovala Komisia. Tá by mala do konca roku 2020 predstaviť prepracovaný čiastkový cieľ do roku 2030.
Podpora európskeho priemyslu a malých a stredných podnikov
V marci 2020 Komisia zverejnila aj novú priemyselnú stratégiu pre Európu. Jej cieľom je pomôcť európskemu biznisu pri prechode na klimaticky neutrálnu a digitálnu budúcnosť.
V tom istom čase bola predstavená aj nová stratégia pre malé a stredné podniky. Píše sa tu o podpore inovácií, odstraňovaní byrokracie a lepšom prístupe k financovaniu. Až 99 percent európskych firiem sú malé a stredné podniky. Vytvárajú polovicu európskeho HDP a dve tretiny pracovných miest.
Podpora obehového hospodárstva
V marci 2020 Komisia predstavila aj akčný plán pre obehové hospodárstvo. Tento plán obsahuje opatrenia týkajúce sa celého životného cyklu produktov. Jeho cieľom je podporiť udržateľnú spotrebu a redukovať odpad. Sústreďuje sa najmä na:
- elektroniku a IT zariadenia
- batérie a autá
- obaly a plasty
- textil
- staviteľstvo a budovy
- potravinový reťazec
Udržateľný potravinový systém
Jedným z odvetví, ktoré sú najviac zodpovedné za klimatické zmeny, je potravinový sektor. Európske poľnohospodárstvo je jediným veľkým farmárskym regiónom na svete, ktorému sa podarilo znížiť emisie – o 20 percent od roku 1990. No aj tak má stále na svedomí takmer 10 percent emisií v EÚ, z čoho 70% pochádza zo živočíšnej výroby.
Ďalšia stratégia z dielne Komisie, predstavená v máji 2020, ktorej názov je „Z farmy na stôl“ (Farm to Fork) by mala garantovať spravodlivý, zdravý a ekologický potravinový systém a zároveň zaistiť dostatočné príjmy pre farmárov. Táto stratégia pokrýva celý potravinový reťazec. Spomína sa tu redukovanie pesticídov, hnojív a antimikrobiálnych látok a podpora organického farmárčenia.
Ochrana biodiverzity
EÚ sa snaží zakročiť aj proti strate biodiverzity. Až jednému z ôsmich miliónov rastlinných a živočíšnych druhov na celom svete totiž hrozí vyhynutie. Európska stratégia pre biodiverzitu do roku 2030 predstavená v máji 2020 si kladie za cieľ zvrátiť degradáciu ekosystémov a spomaliť stratu biodiverzity. Jej hlavnými cieľmi sú:
-
- rozširovanie chránených oblastí
- spomalenie a zvrátenie úhynu opeľovačov
- vysadiť do roku 2030 3 miliardy stromov
- mobilizovať na biodiverzitu 20 miliárd eur ročne