EuropskeNoviny.sk
Ak by sme sa držali len faktov a dát, téma odluky cirkvi od štátu by mohla spojiť cirkevných hodnostárov s liberálmi. Vážne.
Odluka cirkvi od štátu ani náhodou nie je témou o ušetrených 52 miliónoch eur ročne. A už vôbec to nie je téma, ktorá by mala byť namierená proti cirkvi, dokonca ani alebo už vôbec nie proti katolíckej cirkvi. Naopak, je to jedna z mála tém, na ktorej by sa mohli zhodnúť liberáli s cirkevnými hodnostármi, ak by sa dokázali obe strany držať faktov a nie emócií. A je to tiež posledná nesplnená požiadavka Novembra ´89 oddeliť politickou a legislatívnou doktrínou cirkev a štát a zabezpečiť OBOM vzájomnú nezávislosť.
Nezabúdajme, že okrem zabezpečenia slobody vierovyznania popri sekulárnej vláde bolo primárnym zámerom odluky cirkvi od štátu najmä oslobodiť CIRKEV – chrániť ju pred štátom, ktorý by ju mohol tak ako v minulom režime ohrozovať, prenasledovať a ovplyvňovať.
Právne a papierovo (a chce sa mi dodať, že striktne teoreticky) – v Ústave SR sme tak urobili, ale finančnú pupočnú šnúru sa bojíme preťať doteraz.
Z vyššie spomenutého veľmi jasne vyplýva, že prvá v rade na dokončenie skutočnej odluky cirkví od štátu by mala stáť sama cirkev, najmä najväčšia z 18-tich registrovaných cirkví – katolícka. Ok, stratila by síce garantované peniaze zo štátneho rozpočtu, ale získala by absolútnu autonómiu a to je pre cirkev ako nositeľku duchovných a náboženských hodnôt a nie ekonomických a hospodárskych, tou najväčšou pridanou hodnotou, nie? Okrem toho, štát by ani v novom systéme neprestal finančne podporovať cirkevné aktivity.
Samotné návrhy na zmenu financovania cirkví ani neznamenajú úplné odstrihnutie od štátnej podpory, iba snahu zlepšiť súčasný systém. Štát by mal napríklad naďalej podporovať aktivity cirkví s verejnoprospešným charakterom pre spoločnosť – výborný príklad sú cirkevné organizácie, ktoré vykonávajú komunitnú a sociálnu prácu v rómskych osadách alebo charitatívne cirkevné organizácie. SaS otvorila odluku cirkví od štátu už v roku 2011 a už vtedy navrhla model financovania, ktorý by bol z hľadiska nezávislosti cirkvi a sekulárneho štátu najlepší. Spočíva na slobodnom rozhodnutí jednotlivca, ktorý sa môže sám rozhodnúť, či percentom, dvoma z 19 percentnej dane podporiť svoju cirkev alebo napríklad mimovládku. Fair enough.
Samozrejme, odluka cirkvi od štátu neznamená len autonómiu a nezávislosť pre cirkev, ale aj to, že cirkev prestane zasahovať do štátu a do jeho podoby. Tak nejako to máme čierne na bielom aj v Ústave SR.
Prvý oddiel, článok 1: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Článok 24 ods. 3: „Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.“ A v ods. 4: „Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.“
Ruku na srdce a celkom faktograficky úprimne si však povedzme, že cirkev, najmä tá naša najsilnejšia, celé roky a opakovane zasahuje do politík štátu cez podporu konkrétnych politických strán a cez bullying – šikanu tých ostatných.
Iste, ak ide o mohutne zastúpené organizované záujmy, tie budú vždy ovplyvňovať politiku a politikov, najmä tých populistických bez programu a bez názoru a bez jednotnej línie. Avšak, ako problematické a nežiadúce ich treba označiť vtedy, ak na základe dogiem obmedzujú práva istej skupiny občanov, napríklad žien, a pritom vehementne ignorujú odporúčania odbornej verejnosti.
Výborným príkladom je potratová tabletka, ku ktorej sa legálne naše ženy nedostanú a to napriek tomu, že chemický potrat sa využíva v 21 krajinách EÚ. Tabletka je u nás zaregistrovaná, ale naši lekári ju nemôžu predpisovať, lebo naša legislatíva na rozdiel od európskych nepozná pojem chemický potrat a vyhláška umožňuje ukončiť tehotenstvo len chirurgicky. Gynekológovia aj štúdie tvrdia, že tabletka je bezpečnejšia a šetrnejšia. Napriek tomu ženy dodnes zbytočne vystavujeme riziku chirurgického zákroku a dôvodom bol aj silný lobbing cirkvi.
Proti potratovej tabletke sa totiž v roku 2013 postavili kresťanské organizácie, biskupi a KDH. Nepomohli ani odborné stanoviska ŠÚKL, ani hlavný odborník pre gynekológiu, ani vtedajšia ministerka zdravotníctva Zvolenská, ktorá najskôr tvrdila, že ide o čisto odbornú vec a žena má podľa legislatívy právo o svojom tehotenstve do istého času rozhodnúť. Pár dní po tom, čo sa do debaty zapojili biskupi, rétoriku zmenila a v TV priznala, že sa kvôli tejto téme stretla aj s katolíckym biskupom.
Podobný prípad je aj výhrada vo svedomí, ktorej uplatňovanie na Slovensku má negatívny vplyv na dostupnosť legálnej služby – interrupcie. Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien už v roku 2015 Slovensku vyčítal, že legálne interrupcie sú pre ženy v tretine slovenských okresov nedostupné a kvôli uplatňovaniu náboženskej výnimky dochádza k ich diskriminácii.
Právo uplatniť si výhradu vo svedomí nie je podľa judikatúry ESĽP právom absolútnym. Keď sa uplatňovanie výhrady vo svedomí dostáva do konfliktu s inými ľudskými právami a slobodami, treba nastoliť rovnováhu. Tie štáty, ktoré umožňujú zdravotníckym pracovníkom a pracovníčkam uplatňovať si výhradu vo svedomí, by ju mali najmä v oblasti starostlivosti o reprodukčné zdravie upraviť tak, aby neohrozila prístup žien k zdravotníckym službám. V súčasnosti sa ale na Slovensku deje pravý opak. Politická diskusia u nás je iba o rozširovaní práv cirkvi, napríklad pri poskytovaní poučenia ženám pri žiadosti o interrupciu.
A kde sú názory liberálne orientovaných občanov? A kde sú naše nesplnené záväzky z medzinárodných dohovorov?
Takže nie, v téme odluky cirkvi od štátu nejde o lacný politický marketing. Tu ide o úplne legitímne zastupovanie signifikantnej časti spoločnosti, ktorá žiada splnenie záväzku Novembra ´89, našich medzinárodných záväzkov a striktného dodržiavania Ústavy SR.
Odporcovia odluky argumentujú možnou finančnou poddimenzovanosťou cirkví, príklady z EÚ ale ukazujú, že cirkvi dokážu fungovať aj po zmene systému.
Pozrite si síce dlhý, ale poučný PREHĽAD FINANCOVANIA CIRKVÍ V EURÓPSKEJ ÚNII.
Väčšina ústav európskych krajín má zakotvený princíp oddelenia cirkví a štátu. Niektoré menej implicitne, ako Belgicko, Luxembursko či Rumunsko; iné jasným tvrdením „Cirkev je oddelená od štátu“, ako napr. Lotyšsko, Bulharsko, Slovinsko či Portugalsko. Talianska a poľská ústava sú si podobné v tom, že špecificky zmieňujú katolícku cirkev, ktorá je od štátu nezávislá a suverénna a vzťahy s ostatnými vierovyznaniami sú regulované zákonmi na základe dohôd s ich predstaviteľmi.
Rozšírené sú štyri typy financovania cirkví:
Priame financovanie štátom zo štátneho rozpočtu (Slovensko)
Cirkevná daň, ktorú štát prerozdeľuje cirkvám z vybraných daní (Nemecko)
Asignačná daň – občan rozhodne, či jeho podiel pôjde na cirkev alebo inam (Taliansko)
Dary a zbierky – dobrovoľné od veriacich, fundraising (Francúzsko)
Priame financovanie štátom
Okrem Slovenska, kde však nie sú presne stanovené pravidlá, je príkladom európskej krajiny so systémom priameho financovania cirkví zo štátneho rozpočtu, Belgicko. Financovanie cirkví štátom sa tu považuje za jadro princípu neutrality. V súčasnosti sa však ukazuje, že tento systém nedokáže reagovať na zmeny náboženskej pluralizácie. V krajine je šesť náboženstiev a katolícka cirkev stále poberá viac ako 80% príspevkov aj napriek tomu, že to už nezodpovedá jej veľkosti. Napríklad islam poberá len veľmi malé percento príspevkov a pritom množstvo veriacich narastá. Federálna vláda vypláca platy a dôchodky duchovným, obce platia za údržbu kostolov a provincie za veľké budovy ako katedrály. Ročne tento príspevok vychádza na 415 miliónov eur.
Cirkevná daň
Systém cirkevných daní funguje napríklad v Nemecku, ale i Rakúsku, Dánsku, Fínsku, Švédsku (a vo väčšine kantónov v Švajčiarsku).
- Rakúsko – Kirchenbeitrag
Koľko: približne 1% hrubého ročného príjmu
Kto: členovia Rakúskej katolíckej, starej katolíckej a protestantskej cirkvi
Pravidlá: Daňoví poplatníci dostanú štvrťročnú alebo ročnú faktúru a sumu vyplatia bankovým prevodom priamo cirkvi. Ak sa platbe chcú vyhnúť, z cirkvi sa musia odregistrovať.
Vyzbieraná suma: katolícka cirkev v 2017 vyzbierala 461 miliónov eur, čo predstavuje 76% jej príjmov (3.4 milióna ľudí)
- Dánsko – Kirkeskat
Koľko: Mení sa to ročne podľa ekonomických podmienok a rozpočtu farnosti. Priemer v 2018 bol 0.87% zdaniteľného príjmu.
Kto: členovia dánskej cirkvi
Pravidlá: cirkevná daň sa vyberá spolu s daňami z príjmu a prerozdeľuje sa farnostiam
Vyzbieraná suma: 6.6 miliardy dánskych korún, približne 75% ich financovania (3.41 milióna ľudí)
- Fínsko – Kirkollisvero
Koľko: Rôzne podľa lokality a rozpočtu farnosti. V 2018 1 – 2% zdaniteľného príjmu.
Kto: členovia evanjelickej luteránskej, ortodoxnej, nemeckej evanjelicko-luteránskej cirkvi a cirkvi Olaus Petri
Pravidlá: cirkevná daň sa vyberá spolu s daňou zo mzdy a prerozdeľuje sa farnostiam
Vyzbieraná suma: v 2016 vyzbierali cca 905 miliónov eur, čo predstavuje približne 75% ich financovania (2.8 milióna ľudí)
- Nemecko – Kirchensteuer
Koľko: vo väčšine nemeckých štátov 9% dane z príjmu (Bavorsko 8%)
Kto: Členovia katolíckej a protestantskej cirkvi, židovské a humanistické skupiny. Iné náboženské organizácie – Menoniti, Svedkovia Jehovovi a Moslimovia – môžu tiež vyberať dane, ale nerobia to.
Pravidlá: cirkevná daň sa automaticky vyberá spolu s daňou z príjmu, cirkvi štátu za to platia poplatok
Vyzbieraná suma: katolícka a protestantská cirkev v 2017 vyzbierali približne 11.7 miliardy eur, čo je takmer polovica ich príjmov (18.5 milióna ľudí)
- Švédsko – Kyrkoavgift
Koľko: medzi 0.8% a 1.5% zdaniteľného príjmu, záleží od farnosti
Kto: členovia švédskej cirkvi a 15 ďalších skupín, vrátane rímskokatolíckej cirkvi a moslimských organizácii, ktoré môžu participovať v paralelnom poplatkovom systéme (poplatok náboženským komunitám)
Pravidlá: daň sa vyberá spolu s daňou z príjmu (považuje sa za poplatok, nie daň)
Vyzbieraná suma: 13.6 miliardy švédskych korún, cca 80% ich financovania (6.2 milióna ľudí)
Asignačná daň
Taliansko má asignačný systém otto per mille (0.8%), čo znamená, že všetci talianski platitelia daní z príjmu prispievajú do tohto balíka a sami si môžu vybrať, či ich príspevok pôjde na katolícku cirkev, inú náboženskú inštitúciu alebo vládnu humanitárnu pomoc. Podiel tých, ktorí si nevybrali žiadnu inštitúciu, sa pridá do širšieho balíka a prerozdelí podľa výberu ostatných. V roku 2017 katolícka cirkev prijala 986 miliónov eur z tohto mechanizmu. Vybralo si ju 80% daňovníkov, 13.9 milióna ľudí.
Dobrovoľnú daň majú v:
Španielsku – daňovníci môžu prispieť 0.7% na katolícku cirkev, do fondu pre aktivity všeobecného sociálneho záujmu, na obe alebo nikam. Organizácie, ktoré prijímajú peniaze z fondu, sú vyberané cez grantové súťaže. V roku 2017 prispelo na katolícku cirkev 7.1 milióna daňovníkov vo výške takmer 260 miliónov eur.
Portugalsku – daňovníci môžu 0.5% postúpiť v prospech cirkvi, charity alebo subjektu verejného záujmu.
Francúzsko je modelovou európskou krajinou, ak hovoríme o celkovej odluke cirkví od štátu, už od roku 1905. Hovoríme o tzv. laicizácii (fr. laicité), ktorá garantuje slobodu vierovyznania pre jednotlivcov, cirkvám štát garantuje ochranu a ručí za to, že každý občan sa môže zúčastňovať na obradoch svojej cirkvi a vzdelávať sa v otázkach viery. V ústave je zakotvený režim neutrality štátu, čiže laicity.
Francúzsko praktizuje tzv. „laïcité positive“, pozitívnu odluku, čo znamená zásahy štátu do tej miery, aby boli vytvorené potrebné praktické podmienky pre verejné bohoslužby pre každé náboženstvo, t.j. aby bola zaručená náboženská sloboda za čo najlepších podmienok. Odluka nevylučuje štátnu podporu činností, ktoré majú všeobecný charakter aj napriek tomu, že sú v náboženskom prostredí (napr. aj výplata pre duchovných, ktorí poskytujú služby širokej verejnosti; kňazi vo väzniciach a nemocniciach). Náboženské skupiny sú financované predovšetkým súkromnými darcami, do istej miery však majú aj nepriamu podporu od štátu – napr. štát vlastní katolícke bohoslužobné miesta postavené pred rokom 1905 a teda má na starosti ich údržbu, pričom cirkev ich môže využívať bezplatne. Cirkev si tiež zarába z prenájmu budov, ktoré vlastnia. Funguje na systéme darov a zbierok, čiže na princípe individuálneho rozhodnutia členov cirkvi o podpore; cirkev teda získava svoje príjmy aj zo zbierok veriacich. Vo Francúzsku štát môže ručiť za pôžičky, ktoré si cirkev berie za účelom výstavby nových budov. Cirkev si do určitej výšky môže odpočítať výdavky z daní z príjmov a ziskov, tieto však nesmú ísť na platy duchovných. Na tie je tu tzv. mecenášsky zákon, ktorý umožňuje občanom si z daní odpočítať dobrovoľnú cirkevnú daň.
Terčom kritiky francúzskeho systému sa stáva diskriminácia proti náboženstvám – tie sa tiež zapájajú do svetských činností a aj napriek tomu, že spĺňajú všetky podmienky ako nie-náboženské organizácie, pre argument žiadne verejné peniaze pre náboženské inštitúcie im tieto príspevky bývajú odmietnuté.
Odluka cirkvi od státu je veľká téma a zaslúži si širokú diskusiu odbornej aj občianskej verejnosti. SaS bude do nej určite prispievať racionálnymi argumentmi.
