EuropskeNoviny.sk
Národné plány obnovy musia v plnej miere spĺňať dohodnuté požiadavky a ciele zamerané na spravodlivý a environmentálne pozitívny rast a digitálnu transformáciu.
Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia k prebiehajúcemu posudzovaniu národných plánov obnovy a odolnosti, ktoré vo štvrtok pomerom hlasov 514 (za): 163 (proti): 9 (zdržalo sa hlasovania) schválil Európsky parlament. Národné plány k 8. júnu predložilo 23 členských štátov EÚ.
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti predstavuje podľa poslancov historický nástroj Únie, ktorý má jej členským štátom pomôcť zmierniť hospodársky a sociálny vplyv pandémie COVID-19, ale tiež pomôcť zaistiť dlhodobú prosperitu a spravodlivé rozloženie rastu v EÚ. Parlament v tejto súvislosti vyzval Európsku komisiu, aby schválila len plány, ktoré v plnej miere spĺňajú ciele nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, a aby nerobila v tejto veci žiadne politické ústupky.
Klíma a digitálna transformácia v centre pozornosti
Parlament žiada Komisiu, aby dôkladne posúdila každý národný plán a zabezpečila, že bude účinne prispievať k realizácii všetkých šiestich pilierov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Ide o zelenú transformáciu, digitálnu transformáciu, konkurencieschopnosť, sociálnu súdržnosť, inštitucionálnu pripravenosť a schopnosť zareagovať na krízy a podporu budúcich generácií aj prostredníctvom vzdelávania a zručností.
Národné plány obnovy by mali vyčleniť minimálne 37% výdavkov na ciele v oblasti ochrany klímy vrátane biodiverzity, zdôraznili poslanci. Zasadili sa tiež za rešpektovanie zásady „nespôsobovať významnú škodu“, ktorá je podľa nich zásadným nástrojom na podporu zelenej transformácie.
Zákonodarcovia tiež zdôraznili, že opatrenia v oblasti digitálnej transformácie, na ktoré sa má vyčleniť pätina prostriedkov z rozpočtu národných plánov obnovy, sa musia zamerať aj na riešenie bezpečnostných problémov, zohľadniť strategické záujmy Únie a investovať do digitálnej infraštruktúry.
Spravodlivý rast v celej EÚ
Finančné prostriedky musia byť spravodlivo rozdelené medzi rôzne sektory a spoločnosti, pamätajúci pritom aj na budúce generácie a rodovú rovnosť, aby bol účinok plánov obnovy čo najväčší, uvádza sa v uznesení. Poslanci odmietajú prax opätovného predkladania zdanlivo prepracovaných projektov bez skutočnej pridanej hodnoty a zdôrazňujú, že všetky reformy a investície musia byť spojené s míľnikmi, cieľmi a nákladmi, ktoré sú relevantné, jasné, podrobné a primerane monitorované – a to aj prostredníctvom spoločných ukazovateľov. Tieto opatrenia by mali pomôcť predchádzať a odhaľovať korupciu, podvody a konflikty záujmov pri využívaní prostriedkov na podporu obnovy a odolnosti, dodávajú poslanci.
Uznesenie sa tiež odvoláva na nariadenie podmieňujúce prístup k prostriedkom EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu. Poslanci v tejto súvislosti zdôrazňujú, že žiaden projekt v rámci národných plánov obnovy nemôže byť v rozpore s hodnotami EÚ. Presadzujú tiež, aby boli plány obnovy vykonávané a monitorované v spolupráci s občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi a miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom zapojiť do tohto procesu vo väčšej miere aj prijímateľov a posilniť transparentnosť samotných plánov.
REAKCIE EUROPOSLANCOV
Martin Hojsík (Obnovme Európu): Na Slovensku máme žiaľ zlú povesť keď ide o čerpanie európskych financií na rozvoj krajiny. Nie je zvláštnosťou, keď sú plány ambiciózne, ale realita, teda samotné projekty a reformy očakávania zo stratégii nenaplní. Prostriedky z plánu obnovy však nemôžu dopadnúť tak ako predošlé financie z EÚ. Ide totiž o bezprecedentnú príležitosť. Preto som už od počiatku presadzoval aby, Európsky parlament mal právomoc dohliadať na implementáciu plánov obnovy jednotlivých členských štátov, teda aj Slovenska. Nemôžeme si dovoliť ako krajina zakrývať oči pred dopadmi klimatickej a environmentálnej krízy. Slovensko má teraz jedinečnú, a možno aj poslednú príležitosť naštartovať zelenú a spravodlivú transformáciu. Nesmieme dopustiť aby bola pod pláštikom reforiem podkopávaná ochrana životného prostredia a účasť verejnosti rozhodovaní, ako to vidíme pri návrhu zákona územnom plánovaní. Potrebujeme zapojiť všetky nástroje, aby boli financie z Plánu obnovy investované efektívne, transparentne a s ohľadom na budúcnosť a zdravie ľudí a reformy vytvorili rámec pre zelenú a spravodlivú transformáciu.
Eugen Jurzyca (EKR) : „Plány obnovy sú pre EÚ príležitosťou, ale aj rizikom. Istý máme len nový spoločný dlh. Otázka je, ako bude v budúcnosti splatený – vyššie dane, alebo dodatočný rast? Finančná kríza zreteľne ukázala, že nie všetky investície sú „dobré“. Poznáme aj „zlé“ investície, ktoré neprinášajú dlhodobé zlepšenie kvality života, ale len bubliny a ilúziu prosperity. Kým v minulosti spôsobili hospodárske problémy bubliny v nehnuteľnostiach a v dlhopisoch, tentokrát môžu byť rizikom neuvážené a neefektívne zelené a digitálne investície.“
Michal Šimečka (Obnovme Európu): Vytvorenie Fondu obnovy bolo odpoveďou populistom, ktorí radi veštia zánik EÚ – dohodli sme sa na ňom všetky členské štáty, a v najbližších dekádach ho budeme postupne splácať z nových spoločných zdrojov. V stávke je teda budúcnosť Európy. Preto budeme v Európskom parlamente dôsledne dohliadať na to, aby bol Fond využitý s maximálnou efektivitou a transparentnosťou. Ak sa nám to podarí, vďaka zavedeným reformám nás bude čakať modernejšia, bohatšia a odolnejšia Európa.
Vladimír Bilčík (EĽS): Európsky parlament ako jediná priamo volená európska inštitúcia by mala mať od Európskej komisie k dispozícii všetky priebežné relevantné informácie a materiály o hodnotení jednotlivých plánov obnovy. Parlamentná kontrola posilní demokratickú legitimitu a zvýši podporu občanov pre národné plány obnovy a odolnosti. Osobitne to platí aj pre Slovensko, kde je tento plán doménou našej vlády.
Michal Wiezik (EĽS): Nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti je bezprecedentným nástrojom z hľadiska objemu a zdrojov financovania. Preto považujem za veľmi dôležité, aby boli národné plány členských štátov EÚ ambiciózne, moderné a udržateľné, so správnou rovnováhu medzi investíciami a reformami a zabezpečili tak skutočnú európsku pridanú hodnotu pre ekologický a digitálny prechod. Demokratická a parlamentná kontrola nad vykonávaním Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je možná len za plnej účasti Európskeho parlamentu vo všetkých jeho etapách. Preto EP vyzýva EK na dialóg a žiada EK o poskytnutie všetkých relevantných informácii o reformách a investíciách stanovených v predložených plánoch členských krajín EU. Ak by sa ktorýkoľvek národný plán odchýlil od jasne stanovených noriem, EP bude pripravené žiadať revíziu a vylepšenie národných návrhov. Európska komisia je zo zákona povinná zohľadniť stanovisko Európskeho parlamentu.
Monika Beňová (S/D): Z hľadiska zabezpečenia demokratického dohľadu by mala Komisia pravidelne informovať Európsky parlament o stave posudzovania národných plánov obnovy a odolnosti. Súčasťou ich kontroly má byť aj to, že mali byť pripravované v strategickom dialógu. Doňho mali byť zapojené miestne a regionálne samosprávy, sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti, mládežnícke organizácie a ďalší, vrátane demokratickej opozície. Nič z toho sa na Slovensku bohužiaľ neudialo. Namiesto celospoločenskej spolupráce sa príprava plánu obnovy u nás niesla len v duchu bitky o peniaze medzi koaličnými stranami.
Miroslav Číž (S/D): Ide už v poradí o druhú rezolúciu, ktorá sa venuje tejto problematike. Májová rezolúcia Európskeho parlamentu žiada Komisiu o transparentnosť a išlo teda o pomerne krátku rezolúciu, ktorá žiada Komisiu, aby zachovala transparentnosť v procese vyhodnocovania národných plánov na podporu obnovy a odolnosti a dodala EP všetky relevantné informácie. Tento týždeň máme na stole podstatne rozsiahlejší text a v tomto prípade i o pozíciu EP k vyhodnocovaciemu procesu. Nakoľko text v tejto chvíli ešte nie je sfinalizovaný, za skupinu sociálnych demokratov by som určite zvýraznil dôležitosť toho, aby text zahŕňal a pracoval so sociálnou dimenziou národných plánov a to tak, aby EP žiadal súlad s kľúčovými aspektami deklarácie podpísanej na záver sociálneho samitu v Porte , v ktorej sa všetci aktéri zaviazali ku sociálnym cieľom 2030, medzi ktoré napríklad patrí aj, aby sa počet ľudí ohrozených chudobou znížil o 15 miliónov.
Peter Pollák (EĽS): Národné plány obnovy a odolnosti boli Európskej komisii predložené k posúdeniu. Ide o jednu z najväčších investícií do ekonomík členských štátov. Majú pomôcť zmierniť dopady COVIDu-19, ako aj podporiť systémové reformné kroky vlád štátov Únie. Je dôležité, aby tento proces bol čo najviac transparentný, preto sa od vlád očakáva zodpovednosť.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (Obnovme Európu): Nástroj obnovy a odolnosti je súčasťou bezprecedentného finančného balíka, ktorý má zabezpečiť, aby EÚ vyšla z krízy a pandémie silnejšia a lepšie pripravená do budúcnosti. Takmer 673 miliárd eur má smerovať na podporu stanovených priorít, medzi ktorými je digitálna a zelená transformácia, konkurencieschopnosť, ale i politiky pre budúce generácie. Je preto kľúčové, aby plány obnovy jednotlivých členských štátov skutočne komplexne a vyvážene prispievali k ich dosiahnutiu. Aj keď Európsky parlament nemá právomoci zasahovať do plánov obnovy, jeho dohľad a pripomienky bezpochyby prispejú k vyššej transparentnosti celého procesu.
Ivan Štefanec (EĽS): Je povinnosťou a nie právom Európskeho parlamentu kontrolovať míňanie peňazí, ktoré patria nám všetkým. Osobitne v prípade Plánu obnovy je dôležité, aby nazmar nevyšiel ani jeden cent. Dôležitú úlohu v kontrolnom procese bude mať aj Európska prokuratúra, ktorá bude dohliadať na to, aby boli zdroje použité správne a nešli do vreciek podvodníkov.
Robert Hajšel (S/D): Európske orgány musia čím skôr schváliť národné plány obnovy, ktoré do Bruselu poslali vlády členských štátov, vrátane Slovenska, aby už počas leta sa prvé zálohové platby mohli dostať k tým, ktorí to najviac potrebujú pre prekonanie dôsledkov pandémie. Úžitok z peňazí, ktoré si EÚ po prvý raz požičiava na kapitálových trhoch, musia pocítiť všetci občania a tieto zdroje musia preto ísť aj do obnovy nemocníc, škôl a celkovej infraštruktúry a musia rozumne dopĺňať financie zo známych štrukturálnych eurofondov. Projekty nás musia posunúť dopredu aj v nevyhnutnej zelenej a digitálnej transformácii a ich vynakladanie aj zo strany slovenskej vlády budeme aj my v Európskom parlamente pozorne monitorovať.
