EuropskeNoviny.sk
V stredu predniesla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svoju druhú správu o stave Únie na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Na úvod svojho prejavu zhodnotila úspechy EK v boji proti, stále pretrvávajúcej, pandémii a zdôraznila, že išlo o spoločné úsilie a úspech Komisie, Parlamentu a 27 členských štátov. Následne sa predsedníčka EK venovala prioritám na nasledujúce a obdobie a predostrela aj plány na konkrétne opatrenia.
Očkovanie
V Európskej únii sa podarilo do konca augusta plne zaočkovať 70% dospelej populácie, pandémia je však globálna a je teda potrebné urýchliť globálne očkovanie: tím Európa preto investuje jednu miliardu eur do zvýšenia výrobnej kapacity mRNA v Afrike a EÚ sa zaviazala podeliť sa o ďalších 250 miliónov dávok. Komisia pridá ďalších 200 miliónov dávok do polovice budúceho roka. Aktívne úsilie zlepšiť pripravenosť EÚ na pandémiu bude, samozrejme, pokračovať.
Hospodárstvo
Vďaka nástroju NextGenerationEU, ktorého cieľom je zotavenie sa z dopadov pandémie, bude Európa investovať do krátkodobej obnovy aj do dlhodobej prosperity, a to pomocou reforiem v rôznych oblastiach. Plánujú sa investície do 5G a optických sietí, ako aj do digitálnych zručností. Výdavky na digitálne technológie v rámci nástroja NextGenerationEU dokonca prekročia cieľ 20 %. Predsedníčka EK prisľúbila, že predloží nový európsky zákon o čipoch s cieľom spoločne vytvoriť moderný európsky čipový ekosystém, vrátane ich výroby. Čipy sú nevyhnutné pre digitalizáciu a hoci globálny dopyt po nich prudko vzrástol, podiel Európy na celom hodnotovom reťazci, sa zmenšil, takže Európa závisí od najmodernejších čipov vyrobených v Ázii.
Sociálna spravodlivosť
Ursula von der Leyenová uviedla, že dôležitou súčasťou oživenia po kríze je sociálna dimenzia. V tejto oblasti EK navrhne novú európsku stratégiu v oblasti starostlivosti s cieľom poskytnúť každému čo najlepšiu možnú starostlivosť, aby mohol nájsť vo svojom živote optimálnu rovnováhu.
So sociálnou spravodlivosťou ide ruka v ruke aj spravodlivé zdaňovanie. Preto bude EK aj naďalej bojovať proti daňovým únikom a daňovým podvodom a predloží návrh právneho predpisu, ktorý bude zacielený na zisky ukryté za schránkovými spoločnosťami.
Mládež a budúcnosť Európy
Vznikne nový program – ALMA, ktorý ponúkne príležitosť získať dočasnú pracovnú skúsenosť v inom členskom štáte mladým ľuďom čo nemajú prácu, nevzdelávajú sa alebo neabsolvujú ani odbornú prípravu. Rok 2022 sa stane rokom európskej mládeže, čím vyjadríme uznanie mladým ľuďom, ktorí obetovali tak veľa pre ostatných. Pod taktovkou mladých ľudí tiež musia prebiehať diskusie v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.
EURÓPA ZJEDNOTENÁ V ZODPOVEDNOSTI
Zmenu klímy spôsobuje človek a je nevyhnutné, aby sme s tým niečo urobili. Európska zelená dohoda je kľúčovým balíkom opatrení na zvládnutie klimatickej krízy a prináša ambiciózne, ale nevyhnutné ciele. V minuloročnom prejave predsedníčka EK informovala o cieli znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %. Z týchto cieľov sú dnes už právne záväzky. Ursula von der Leyenová uviedla, že sa spolieha na Európsky parlament aj členské štáty, že Komisiou navrhnutý legislatívny balík podporia ako celok.
Zelená transformácia musí byť aj spravodlivá a k tomu má dopomôcť Sociálno-klimatický fond. Energetickou chudobou dnes trpí 34 miliónov Európanov, práve im tento Fond pomôže. Európa môže proti zmene klímy a kritickému stavu prírody spraviť veľa, ale nedokáže to sama. Veľké ekonomiky majú voči najmenej rozvinutým a najviac zraniteľným krajinám osobitnú povinnosť. Na zmiernenie dopadov zmeny klímy, ako aj na prispôsobenie sa zmenám, je pre tieto krajiny zásadné financovanie na klimatické opatrenia. V Mexiku a v Paríži sa svet zaviazal poskytovať do roku 2025 100 miliárd dolárov ročne. Tím Európa už prispieva 25 miliardami dolárov ročne. Ale iné krajiny sú od tohto globálneho cieľa ďaleko. „Európa je pripravená urobiť viac. Navrhneme zvýšiť financovanie klimatických opatrení do roku 2027 o ďalšie 4 miliardy eur.Ale zároveň očakávame viac aj od Spojených štátov a našich ďalších partnerov,„ uviedla von der Leyenová.
SVET
Na margo svetového diania Ursula von der Leyenová zdôraznila, že Európa stojí za afgánskym ľudom a informovala o balíku podpory pre Afganistan, ktorý EK pripraví v najbližších týždňoch.
Bezpečnosť a obrana
V tejto oblasti predsedníčka Von der Leyenová oznámila, že spolupracuje s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom na novom spoločnom vyhlásení EÚ – NATO, ktoré hodlá predložiť do konca roka.
Zdôraznila však, že Európa by mala byť schopná a ochotná robiť viac aj bez pomoci iných. Najmä z troch dôvodov:
· dosiahnuť stabilitu v našom susedstve a v ďalších regiónoch,
· povaha hrozieb, ktorým čelíme, sa rýchlo mení, či už ide o hybridné hrozby, kybernetické útoky či čoraz intenzívnejšie zbrojenie vo vesmíre.
· Európska únia je jedinečným garantom bezpečnosti. Prídu misie, na ktorých sa NATO alebo OSN nezúčastnia, no na ktorých by sa EÚ zúčastniť mala.
Podčiarkla potrebu vybudovania európskej obrannej únie pričom uviedla, že „to, čo nás doteraz brzdilo, nie sú len nedostatočné kapacity, ale predovšetkým nedostatok politickej vôle, ktorú je potrebné rozvinúť.„
V tomto kontexte odznelo, že EÚ by mohla začať uvažovať aj o svojom vlastnom spoločnom centre pre situačné povedomie, ktoré by spájalo jednotlivé časti informačnej skladačky (nie len spravodajské služby, ale aj zhromažďovanie poznatkov od všetkých služieb a zo všetkých zdrojov). Predsedníčka EK zdôraznila aj potrebu zlepšenia prepojenosti a nebezpečenstvo kybernetických hrozieb, ktorým čelíme čoraz častejšie. Uviedla, že potrebujeme európsku politiku kybernetickej ochrany, ktorá by zahŕňala aj právne predpisy o spoločných normách v zmysle nového aktu o európskej kybernetickej odolnosti. V tejto oblasti je nevyhnutná väčšia aktivita členských štátov. Tieto záležitosti budú môcť členské štáty prediskutovať na samite o európskej obrane počas francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ.
Prehĺbenie partnerstva s najbližšími spojencami.
Európska komisia spolu s USA vypracuje novú agendu pre globálnu zmenu – počínajúc novou radou pre obchod a technológie cez zdravotnú bezpečnosť až po udržateľnosť. „EÚ a USA budú vždy silnejšie – ak budú konať spolu.“ uviedla predsedníčka EK a dodala: „To isté platí aj o našich susedoch na západnom Balkáne, kam plánujem čoskoro vycestovať, aby som tým vyslala jednoznačný signál o záväzkoch EÚ v oblasti prístupového procesu.“
Európa má ambíciu stať sa aktívnejším hráčom na globálnej scéne a musí sa preto zamerať na nové partnerstvá, akým je napríklad stratégia EÚ a indicko-tichomorského regiónu. Európa musí, podľa Von der Leyenovej, v tomto regióne zvýšiť svoju prítomnosť a angažovanosť. EÚ teda bude posilňovať globálne dodávateľské reťazce a vyvíjať nové investičné projekty v oblasti zelených a digitálnych technológií.
EK čoskoro predstaví novú stratégiu v oblasti prepojenosti pod názvom Global Gateway (globálna brána), prostredníctvom ktorej vytvorí partnerstvá s krajinami na celom svete a bude investovať do kvalitnej infraštruktúry. Bude sa pri tom uplatňovať prístup, ktorý partnerom ponúkne transparentnosť a dobrú správu vecí verejných. Zároveň sa navrhne zákaz predávať výrobky, ktoré sa na európsky trh dostali ako výsledok nútenej práce.
SLOBODA A ROZMANITOSŤ
Migrácia
Vo svojom prejave Ursula von der Leyenová odmietla dianie na hraniciach EÚ s Bieloruskom a vyjadrila podporu Litve, Lotyšsku a Poľsku. Zdôraznila, že v otázke ochrany vonkajších hraníc EÚ je nevyhnutný konsenzus v spôsobe riadenia migrácie, inak budú protivníci EÚ toto slabé miesto naďalej využívať. Predsedníčka EK preto vyzvala Európsky parlament a členské štáty, aby proces prijatia Nového paktu o migrácii a azyle urýchlili, pretože sa v ňom nachádza všetko, čo potrebujeme na zvládnutie rôznych druhov situácií, v ktorých sa Európa ocitne.
Právny štát
Veľkolepé európske hodnoty
V tejto časti prejavu odkázala Ursula von der Leyenová na pád železnej opony, kedy sa bojovníci za slobodu pred viac ako 30 rokmi zhodli na spoločných hodnotách:
· Chceli demokraciu.
· Chceli si slobodne voliť svojich predstaviteľov.
· Chceli právny štát,
· aby si boli pred zákonom všetci rovní.
· Chceli slobodu prejavu a nezávislé médiá.
· Chceli zastaviť špehovanie a štátom organizované vyzvedačstvo a potlačiť korupciu.
· Chceli slobodu byť iní ako väčšina.
Predsedníčka EK odkázala aj na vyjadrenie českého prezidenta Václava Havla, ktorý ich pomenoval ako „veľkolepé európske hodnoty“. Tieto hodnoty vychádzajú z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy, ručí za ne právny poriadok a potvrdzujú ich rozsudky európskeho súdneho Dvora, ktoré sú záväzné. Podľa šéfky EK je „ochrana právneho štátu nielen ušľachtilý cieľ, ale aj ťažká práca a neochvejné úsilie zlepšovať sa.“
Európska komisia každoročne stav právneho štátu v členských krajinách monitoruje prostredníctvom pravidelných správ a od budúceho roku zaradí do týchto správ aj konkrétne odporúčania pre členské štáty. V tejto časti prejavu Ursula von der Leyenová uviedla ako príklady reforiem vedúcich k zlepšeniu stavu právneho štátu: justičnú reformu na Malte alebo vyšetrovanie korupcie na Slovensku.
Korupcia
Peniaze z Európskeho rozpočtu by mali byť vynaložené v súlade so zásadami právneho štátu.„Korupcia je nielen lúpežou na daňových poplatníkoch. Korupcia odstrašuje investorov. Korupcia vedie k tomu, že za veľké peniaze si možno kúpiť veľké láskavosti a mocní môžu ohýbať demokratické pravidlá.“ povedala von der Leyenová a dodala „Pokiaľ ide o ochranu nášho rozpočtu, budeme sledovať každý jeden takýto prípad a využijeme všetky svoje kompetencie.“
SLOBODA
„Keď bránime svoje hodnoty, bránime aj svoju slobodu. Slobodu byť tým, kým som, slobodu povedať, čo si myslím, slobodu milovať, koho chcem,“ konštatuje von der Leyenová. V tomto kontexte vo svojom prejave zdôraznila aj podporu žien, ktoré sa počas pandémie stali obeťami násilia či boli inak obmedzované vo svojej slobode. Európska komisia do konca roka predloží právny predpis namierený proti násiliu na ženách, ktorý zaručí účinné stíhanie, prevenciu a ochranu on-line aj off-line.
Na záver prejavu hovorila predsedníčka EK o slobode, „ktorá všetkým ostatným slobodám dáva hlas, a tou je mediálna sloboda.“ Medzi obeťami boja za naše právo na informácie zmienila aj zavraždeného slovenského novinára Jána Kuciaka. „ Informácie sú verejným statkom. Tých, ktorí nám poskytujú transparentnosť, teda novinárky a novinárov, musíme chrániť,“ povedala šéfka EK.
Európska komisia vydá v týchto dňoch odporúčania, ako novinárky a novinárov lepšie chrániť. Zasadný význam má aj nezávislosť médií a aj v tejto oblasti EK predloží právny predpis (o slobode médií), ktorý túto nezávislosť zaistí. Pretože, ako uviedla Ursula von der Leyenová:„Keď chránime slobodu našich médií, chránime aj našu demokraciu.“
