EuropskeNoviny.sk
Poslanci v stredu prostredníctvom nelegislatívneho uznesenia vyzvali EÚ a jej členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na podporu práv žien a zníženie nerovností medzi pohlaviami.
Rovnaká odmena a rovnaké zaobchádzanie sú základným predpokladom rovnosti práv, ekonomickej nezávislosti a profesionálnej sebarealizácie žien, uvádza sa v nelegislatívnom uznesení, ktoré v stredu večer pomerom hlasov 500 (za): 105 (proti): 87 (zdržalo sa hlasovania) schválil Európsky parlament.
Poslancov znepokojujú pretrvávajúce rozdiely medzi ženami a mužmi vo výške platov (14,1%) a starobných dôchodkov (29,5%) v EÚ, ako aj pracovná situácia žien, ktorá je často neistá. Členské štáty preto vyzývajú na prijatie praktických opatrení, ktoré by mali zaistiť rovnaký prístup žien na trh práce a k zamestnaniu, rovnakú odmenu a rovnaké práva, ako majú muži. Jedným z takýchto opatrení môže byť sankcionovanie podnikov za nedodržiavanie pracovnoprávnych predpisov.
Zákonodarcovia privítali návrh záväzných opatrení týkajúcich sa transparentnosti odmeňovania, ktorý predložila Európska komisia. Zároveň však zdôraznili, že samotná transparentnosť odmeňovania na riešenie hlboko zakorenených rodových nerovností stačiť nebude.
Zaistenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom
Každý bez ohľadu na pohlavie má mať právo na prácu a na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, uvádza sa v uznesení. Parlament preto vyzval EÚ a jej členské štáty, aby ďalej podporovali nárok na materskú a otcovskú dovolenku tým, že skvalitnia poskytovanie rovnakej a plne platenej dovolenky. Poslanci tiež požadujú flexibilné pracovné podmienky po materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenke, ako aj viac investícií do kvalitných a miestnych služieb starostlivosti o deti.
Odstránenie násilia páchaného na ženách
Pandémia a s ňou spojený zákaz vychádzania viedli k nárastu násilia páchaného na ženách, konštatuje uznesenie. Parlament sa preto na členské štáty obrátil s požiadavkou, aby prijali všetky potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia identifikáciu a stíhanie páchateľov zo strany polície. Poslanci tiež presadzujú osobitné programy na ochranu a monitorovanie obetí domáceho násilia a opatrenia na zlepšenie prístupu obetí k spravodlivosti a v prípade potreby i k útulkom. Predložený text tiež opätovne vyzýva Bulharsko, Česko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko, aby ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor). V tejto oblasti tiež požaduje prijatie komplexnej legislatívy na úrovni EÚ.
Prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam
Uznesenie pripomína, že prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia je základným právom, ktoré nemožno za žiadnych okolností obmedziť ani odňať. Poslanci zdôrazňujú, že porušovanie tohto práva vrátane odopretia bezpečnej a zákonnej starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva je formou násilia na ženách a dievčatách. Parlament preto vyzval Komisiu a členské štáty, aby intenzívnejšie podporovali obhajcov ľudských práv, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a organizácie občianskej spoločnosti, ktorí pôsobia v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a súvisiacich práv.
Vyhlásenie spravodajkyne
„Potrebujeme zmenu politiky, aby sme mohli posilniť a presadzovať práva žien. Na odstránenie rozdielov potrebujeme zvýšiť platy, brániť a podporovať kvalitné univerzálne verejné služby, akými sú bezplatný prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, ale aj prístup k bývaniu a spravodlivosti. Boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách musí byť prioritou. Toto je jediná cesta k dosiahnutiu rovnosti medzi ženami a mužmi,“ uviedla spravodajkyňa uznesenia, poslankyňa Sandra Pereira (Ľavica, PT).
Súvislosti
Európska únia potrebuje podľa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť ešte aspoň 60 rokov, aby dosiahla úplnú rodovú rovnosť. Hodnotenie EÚ v rámci indexu rodovej rovnosti sa od roku 2010 zvýšilo len o 4,9 bodu. Únia dosiahla priemerné hodnotenie na úrovni 68 zo 100 bodov, pričom viac ako tretina členských štátov získala menej ako 60 bodov. Slovensko dostalo iba 56 bodov zo 100, horšie bodové hodnotenie v rámci EÚ dosiahlo už iba Grécko, Maďarsko a Rumunsko.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Opätovne musíme upozorňovať na potrebu prijímania praktických opatrení na zaistenie rovného prístupu žien z hľadiska ich pracovného uplatnenia, rovnakej odmeny za vykonanú prácu, či nevyhnutnosti sa zaoberať nízkym zastúpením žien vo vedení firiem. Za veľký problém považujem aj nárast miery násilia páchanom na ženách počas súčasnej pandémie. V prípade Slovenska súvisí s vedomým obmedzovaním práv žien aj opakovaná snaha niektorých ultrakonzervatívnych poslancov vládnej koalície obmedzovať ženám prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Aj vďaka tomu je Slovensko z hľadiska rodovej rovnosti pod priemerom Európskej únie a horšie sú na tom len Grécko, Maďarsko a Rumunsko. V posilňovaní práv žien preto musíme pridať, pričom k viacerým záväzkom sa prihlásila aj súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení. Začať je možné zlepšením vymožiteľnosti výživného, zaistením rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom žien, či zvýšením dostupnosti nájomného bývania. Považujem za veľkú škodu, že sa v týchto oblastiach za takmer dva roky od volieb prakticky nič neudialo.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Plne podporujem rovnakú odmenu za rovnakú prácu na rovnakej pracovnej pozícii, ktorá na Slovensku stále nie je samozrejmosťou a je jednou z príčin nižšieho mzdového ohodnotenia žien. Budem preto hlasovať za rezolúciu, ktorá po členských štátoch žiada zavedenie opatrení, ktoré by zabránili platovej diskriminácii na základe pohlavia. Takýmto opatrením je napríklad zverejňovanie priemernej mzdy na určitej pracovnej pozícii vo väčších spoločnostiach.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „EÚ má k dosiahnutiu rodovej rovnosti pred sebou ešte dlhú cestu, pri súčasnom tempe to má podľa odhadov trvať viac ako 60 rokov. To je v 21. storočí príliš veľa. Preto je nevyhnutné, aby EÚ a najmä členské štáty zintenzívnili svoje úsilie o zvýšenie účasti žien na trhu práce, zníženie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, podporu rodovej rovnosti v riadiacich a politických rozhodovacích pozíciách, ako aj elimináciu rodovo podmieneného násilia. To sú všetko oblasti, kde máme čo doháňať a jasne nám to ukázala aj pandémia. Najnovšie však cestu k pokroku hatí už aj znepokojujúci trend pokusov o reštrikcie v oblasti práv žien a sexuálneho zdravia a reprodukčných práv zo strany ultrakonzervatívcov a populistov, ktorý je, žiaľ, prítomný aj na Slovensku. Týmto stredovekým snahám je potrebné povedať rázne NIE, inak sa k rodovej rovnosti nedopracujeme ani o sto rokov.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Považujem za neakceptovateľné, ak ešte aj v súčasnosti existuje na trhu práce nerovnosť v odmeňovaní medzi mužmi a ženami. Pretrvávajúca pandémia tento problém ešte viac zvýraznila a podľa aktuálnych údajov majú výkyvy na trhu práce väčší dosah na ženy ako na mužov. Je to o to alarmujúcejšie, že v sociálnom a zdravotníckom sektore, ktorý aktuálne predstavuje tzv. prvú líniu v boji s koronavírusom, pracuje viac než 70% žien. Je preto najvyšší čas, aby sme vyzvali členské štáty k prijatiu konkrétnych opatrení, ktoré zabezpečia ženám nielen rovnocenný prístup na trh práce, ale aj rovnakú odmenu za rovnakú prácu. Takisto nemožno akceptovať akékoľvek formy násilia páchaného na ženách. V členských štátoch EÚ by naozaj v 21.storočí nemalo dochádzať k ďalším závažným obmedzeniam dávno existujúcej bezpečnej a zákonnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je neodňateľným právom každého z nás, vrátane žien.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Pandémia odhalila mnohé slabé miesta našej spoločnosti, a rodová rovnosť nie je výnimkou. Nevyrovnané pracovné príležitosti pre mužov a ženy, rozdielne platy, rozdielne príležitosti na kariérny rast, to všetko ukazuje, že k dosiahnutiu rodovej rovnosti máme dlhú cestu. Európska únia potrebuje podľa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť ešte aspoň 60 rokov, aby dosiahla úplnú rodovú rovnosť. Pracovné podmienky úzko súvisia s celkovým postavením žien v spoločnosti a je preukázané, že práve preto dochádza k rodovo podmienenému násiliu. Slovensko si, žiaľ, svoju domácu úlohu ešte nesplnilo. Namiesto toho, aby sme prijali kroky k odstraňovaniu rodovo podmieneného násilia, tak náš parlament hľadá všemožné cesty, ako práva žien čoraz viac obmedziť. Opakovane preto vyzývam Národnú radu, aby ratifikovala Istanbulský dohovor, lebo teraz sme nielen na hanbu v Európe, no hlavne by sme sa mali hanbiť voči ženám, ktoré žijú na Slovensku. Prístup k reprodukčnému a sexuálnemu zdraviu je základným právom žien, aj keď niektoré krajiny sa snažia odoprieť bezpečnú starostlivosť pri interrupciách. Aj to je v praxi formou násilia na ženách, hlavne keď si zoberieme prípady z Poľska, kedy odopreli žene podstúpiť interrupciu a ona v dôsledku toho zomrela na otravu krvi. Obávam sa, že od dosiahnutia rovnosti žien a mužov sa tak skôr vzďaľujeme.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Snaha nariadiť platenie rovnakej mzdy za rovnakú prácu či už ženám a mužom, alebo Svidníčanom a Bratislavčanom či Slovákom a Nemcom má správny cieľ: Nediskrimináciu. Cesty k nemu sú však rôzne efektívne. Nariadenie rovnakej mzdy za rovnakú prácu by nebolo novým systémom, ale starým, rokmi socializmu prevereným spôsobom vyplácania tabuľkových miezd. Bolo (by) to administratívne náročné, neefektívne a diskriminácie v ňom bolo tiež dosť. Za užitočnejšie považujem najmä vytvorenie podmienok na zosúladenie práce a výchovy detí. Predpokladám, že je k tomu potrebné zaviesť „školský normatív“ pre deti do šesť rokov. Patrí k tomu aj rovnaká materská dovolenka pre otcov ako pre matky a maximálne možná pružnosť čerpania.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Snaha o rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty, rovnaké zaobchádzanie, rovnováhu medzi pracovným a súkromný životom a celkovo boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu možno len privítať. Je totiž pravda, že hoci za posledné roky bol dosiahnutý určitý pokrok v zlepšovaní rovnosti medzi mužmi a ženami, násilie či vysoká miera neplatenej starostlivosti o blízkych, seniorov a znevýhodnených sú stále veľkým problémom, ktorý pandémia len zvýraznila. Správa však obsahuje aj mnohé problematické časti, ktoré výrazne zasahujú do výlučných právomocí členských štátov, a ktoré sa týkajú napríklad kultúrno-etických otázok, daňových otázok, oblasti vzdelávania či dokonca kritiky krajín, ktoré neratifikovali Istanbulský dohovor. Takéto zjavné porušenie princípu subsidiarity je podľa môjho názoru neakceptovateľné.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Už dlhšiu dobu sa poukazuje na to, že existuje nerovnosť medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu a v ich odmeňovaní. Myslím si, že sa v tejto oblasti dosiahol určitý pokrok k lepšiemu, hoci je pravdou, že stále je dosť toho v čom sa treba zlepšovať. Mám na mysli, vytváranie rovnakých príležitostí, podporovanie rodiny, slobodných matiek či rovnakého odmeňovania za tú istú prácu, bez ohľadu na to či ju vykonal muž alebo žena.“
Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Rovnosť žien a mužov je nevyhnutnou podmienkou existencie akejkoľvek civilizovanej spoločnosti. Správa p. Sandra Pereira o rovnosti žien a mužov v EÚ v období 2018 – 2020 je vo svojej podstate vyvážená, korektná a objektívne zohľadňujúca tak postavenie žien v pracovnom procese, v ich finančnom ohodnotení ako aj v predchádzaní násilia na ženách. Tieto skutočnosti však nie je možné zabezpečiť len v prísnej legislatíve únie a národných štátov, ale aj v myslení ľudí, čo je možné dosiahnuť vzdelávaním na úrovni školstva, kultúry a pod. Rovnosť žien a mužov nemôže byť absolútna. Vzhľadom na fyziognómiu a iné prirodzené danosti žien, je potrebná v záujme ich rovnosti tzv. pozitívna diskriminácia. To znamená, aby boli zvýhodnené v pracovnom procese, vzhľadom na to, že plnia nenahraditeľnú úlohu matky, úpravou dĺžky pracovného voľna, rozdielne od mužov. Zvýhodniť ich postavenie v pracovnom procese vzhľadom na ich prirodzené danosti, odlišné od mužov, úpravou pracovného času a pod. Toto je možné dosiahnuť príslušnou legislatívou v národných štátoch.“
Michal Šimečka (RE, SK) uviedol: „V Progresívnom Slovensku považujeme rovnosť žien a mužov za úplne prirodzenú hodnotu, o ktorej by v 21. storočí nemali prebiehať žiadne spory. Žiaľ, časť politikov na Slovensku obhajuje platové rozdiely medzi mužmi a ženami tým, že je to akýsi prirodzený stav. No v krajinách, ktoré nerovnaký prístup na trh práce považujú za reálny problém, bariéry pre ženy ubúdajú – jasne to ukazuje index rodovej rovnosti, v ktorom je v rámci EÚ Slovensko štvrté od konca. EÚ ako celok dosiahne progres v oblasti rodovej rovnosti až vtedy, keď ruku k dielu priložia všetky členské štáty. Preto by slovenskí politici namiesto predbiehania sa v podávaní návrhov na obmedzenie interrupcií mali konečne začať riešiť problémy konkrétnych žien – napríklad prijatím ženského balíka, ktorý sme v PS pripravili.“
