EuropskeNoviny.sk
Podľa meraní bola priemerná teplota počas posledných siedmich rokov o 1,2 stupňa Celzia vyššia v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou. Úroveň CO2 ako aj metánu taktiež dosiahla nový rekord, ako vyplynulo z hodnotenia Európskej klimatickej agentúry Copernicus.
Všetci sme si všimli, akoby sa “počasie zbláznilo”. Ničivé záplavy v Belgicku a Nemecku, ktoré si vyžiadali viac ako 150 obetí. A potom extrémne horúčavy, kedy bolo na Sicílii až 48,8C, a k tomu aj lesné požiare v Taliansku, Grécku a Turecku. A práve extrémne prejavy počasia, ako napríklad návalové dažde a záplavy sú až deväťkrát viac pravdepodobné práve kvôli klimatickej kríze.
Rok 2021 je pre nás zdvihnutým prstom a pripomienkou, že o klíme nemôžeme len hovoriť, ale potrebujeme konkrétne konať. V Európe sme si stanovili cieľ zníženia emisií o 55% do roku 2030. Konať ale musíme aj na úrovni členských štátov. Preto budem nadalej tlačiť na to, aby naša vláda už konečne brala klimatickú zmenu ako najväčšiu výzvu ktorej čelíme. Je úlohou ako nás v Európskom parlamente, tak aj v národnej rade, aby sme krízu, ktorej čelíme zmenili na príležitosť vybudovať spravodlivejšiu krajinu.
Nie každý môže za klimatickú krízu rovnakým dielom, nie každý dokáže uniesť akékoľvek opatrenia. Nízkopríjmové skupiny obyvateľov majú najmenší podiel na klimatickej zmene, ale často najviac doplácajú na jej negatívne dôsledky. Nemôže sa totiž stať, že znečisťovatelia budú ďalej znečisťovať, a ľudia budú platiť. Aj preto navrhujem klimatický šek, ktorý by finančne pomohol každej Slovenke a Slovákovi, prerozdelením ziskov z predaja klimatických povoleniek.
Martin Hojsík, europoslanec /PS, RE/.
