EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament v utorok v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu vyzval na sprísnenie sankcií voči Rusku a zintenzívnenie úsilia o udelenie statusu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine.
Parlament v nelegislatívnom uznesení, ktoré poslanci schválili pomerom hlasov 637 (za): 13 (proti): 26 (zdržalo sa hlasovania), čo najdôraznejšie odsúdil protiprávnu inváziu Ruska na Ukrajinu a vyzval Kremeľ, aby ukončil všetky vojenské aktivity v krajine. Odsúdil tiež úlohu, ktorú pri útoku zohráva bieloruský diktátor Alexander Lukašenko.
Poslanci kategoricky odmietli ruskú rétoriku naznačujúcu možné použitie zbraní hromadného ničenia. Rusku zároveň pripomenuli jeho medzinárodné záväzky a varovali pred nebezpečenstvom jadrovej eskalácie konfliktu. Parlament vyzval Európsku komisiu a členské štáty Únie, aby Ukrajine poskytovali ďalšiu núdzovú humanitárnu pomoc, a to aj v spolupráci s humanitárnymi agentúrami OSN a inými medzinárodnými partnerskými organizáciami.
Udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine
Poslanci v uznesení vyzvali inštitúcie EÚ, aby vyvinuli úsilie o udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine. Tento postup by mal byť v súlade s článkom 49 Zmluvy o Európskej únii a mal by byť založený na dosiahnutých výsledkoch. Medzitým by EÚ mala pokračovať v úsilí zameranom na začlenenie Ukrajiny do jednotného trhu Únie v zmysle existujúcej Dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou.
Prísnejšie sankcie voči Rusku
Parlament privítal rýchle prijatie sankcií EÚ voči Kremľu. Poslanci však zároveň vyzvali na rozšírenie reštriktívnych opatrení a ich zameranie na strategické oslabenie ruského hospodárstva a priemyselnej základne krajiny. Uznesenie požaduje obmedzenie dovozu najvýznamnejšieho ruského vývozného tovaru, ako sú ropa a zemný plyn. Zakázať by sa podľa poslancov mali aj nové investície Únie v Rusku a nové ruské investície v Únii. Všetky ruské banky by mali byť odpojené od európskeho finančného systému a Rusko by malo byť odpojené od systému SWIFT, uvádza sa v uznesení. Mnohé sankcie vrátane odpojenia od systému SWIFT by sa podľa poslancov mali vzťahovať aj na Bielorusko, ktoré priamo podporilo ruskú inváziu na Ukrajinu.
Dodávky zbraní a ochrana utečencov
Poslanci v uznesení vyzvali krajiny EÚ, aby Ukrajine rýchlejšie poskytovali obranné zbrane v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorý umožňuje individuálnu a kolektívnu sebaobranu. V súvislosti s prebiehajúcou agresiou tiež podporili intenzívnejšiu spravodajskú spoluprácu medzi EÚ a Ukrajinou. Parlament privítal odhodlanie EÚ aktivovať svoju smernicu o dočasnej ochrane s cieľom poskytnúť všetkým Ukrajincom, ktorí utekajú pred vojnou, okamžitý prístup k ochrane. Zodpovednosť za prijímanie utečencov prichádzajúcich na vonkajšie hranice EÚ by sa podľa poslancov mala rovnomerne rozdeliť medzi všetky členské štáty.
Cielené sankcie voči jednotlivcom, zrušenie zlatých víz pre majetných Rusov
Poslanci vyzvali na urýchlené prijatie cielených sankcií voči jednotlivcom zodpovedným za korupciu na najvyšších miestach v Rusku a Bielorusku, ako aj voči oligarchom a úradníkom blízkym vedeniu týchto krajín. Členské štáty EÚ a spojenecké krajiny so zavedenými systémami udeľovania povolení na pobyt výmenou za investície (tzv. systémy zlatých víz) by mali podľa poslancov posúdiť všetky osoby, ktorým bol takýto pobytový status udelený, a odňať ho majetným ruským fyzickým osobám a ich rodinám, a to najmä tým, ktorí majú väzby na sankcionovaných jednotlivcov a spoločnosti.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Vladimir Putin nás svojim barbarstvom a neodôvodnenou agresiou voči Ukrajine zahnal do kúta. Invázia a s ňou súvisiace bombardovanie a vraždenie nevinného obyvateľstva, nezmyslené klamstvá o potrebe „denacifikácie“ krajiny, ktorej prezident má židovské korene, ku ktorým sa otvorene hlási a vyhrážanie sa atómovými zbraňami prakticky celému svetu znamená, že si z našej strany nezaslúži nič iné, ako tú najtvrdšiu odpoveď. Tá musí byť nielen vo forme ekonomických sankcií, ale aj praktického vylúčenia Ruskej federácie zo spolupráce v jednotlivých oblastiach civilizovaného sveta, či už ide o šport, vedu a výskum, kultúru alebo iné oblasti spoločenského angažovania sa. Takýto prístup bohužiaľ zasiahne aj veľkú časť ruskej spoločnosti, ktorá za vojnu nemôže a možno ju ani neschvaľuje. Súčasné konanie politickej reprezentácie Ruskej federácie na čele s jej prezidentom, nám však jednoducho nedáva inú možnosť.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Opäť raz musia Ukrajinky a Ukrajinci za cenu vlastných životov ukazovať svoju oddanosť demokracii a slobode. Vladimír Putin a Alexander Lukašenko sú vojnoví zločinci, ktorí raz budú súdení za svoje zločiny. Stále verím, že odhodlanie Ukrajincov brániť svoju vlasť, sankcie demokratických krajín a diplomacia majú šancu uspieť pri zastavení vojnového besnenia kremeľského diktátora. Podporujem udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine za ich obrovskú odvahu a odhodlanie, ktoré vkladajú do boja za ukrajinskú aj našu európsku slobodu.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Podporil som dnes rezolúciu EP vyzývajúcu na okamžité zastavenie vojenskej agresie zo strany Moskvy proti Ukrajine. Teraz nestačí ukrajinský ľud iba podporovať, ale aj pomáhať a dotlačiť Rusko k rokovaniam o diplomatickom urovnaní konfliktu. Našich východných susedov treba podporiť aj na ich ceste do Európskej únie, aj keď samotné členstvo sa bude môcť stať skutočnosťou až po splnení predpísaných kritérií. Nemali by sme preto vytvárať falošné očakávania, že sa tak stane zajtra.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Na Ukrajine sa dnes bojuje nielen o prežitie, ale aj o Európu, a aj slobodu Slovenska. Slová prezidenta Zelenského pred Európskym parlamentom dnes boli veľmi silné. Volajú po našej pomoci, po tom, aby sa stali plnohodnotnými Európanmi a Európankami ako členovia EÚ. V týchto dňoch nám ukazujú, že túžba po slobode a demokracii, po základných európskych hodnotách je hlboko vrytá do ich DNA. Musíme dokázať Ukrajine, že vidíme ich hrdinstvo, vidíme obeť, akú kladú za svoju vlasť, s akou silou sa stavajú agresorovi. To musíme nielen obdivovať a pomáhať im, no jasne povedať: Aj vy ste Európania, aj vy ste naši. Sme s vami a potrebujeme vás. Ukrajina potrebuje nielen našu okamžitú vojenskú a humanitárnu pomoc, prísne sankcie voči Rusku, ale aj perspektívu, že aj oni majú patriť do Európskej únie.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Krajiny, ktoré chcú v tomto storočí obsadzovať cudzie územia, majú v systéme fatálnu chybu. Problémom Ruska je, že sa v ňom bohatne nie najmä prácou, ale najmä bojom o príjmy z nerastných surovín a bojom, ktorý nie je v prospech spoločnosti, ale na jej úkor (rentseeking). Tento spôsob fungovania spoločnosti potom prenáša aj do medzinárodných vzťahov. Rusko tým škodí nielen Ukrajine, ale aj celému svetu vrátane seba a musí byť na nejaký čas izolované. Súhlasím so sankciami, ktoré majú dopad na celú krajinu, nielen na kreditky miliardárov. Aj bežní ľudia sú totiž zodpovední za svoju vládu, dokonca aj za diktátorov (hoci za tých len veľmi, veľmi obmedzene). V EÚ by sme mali pripraviť ďalší balík sankcií, ktoré budú účinné dlhodobo. Aby bolo jasné, že neustúpime, kým z Ruska nebude slušná krajina.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Agresia Putinovho režimu voči Ukrajine je neospravedlniteľný akt voči suverénnej krajine a jej ľudu! Oceňujem, že aj EP počas dnešného mimoriadneho zasadnutia jasne odsúdil vojenskú inváziu a vyslovil jasnú podporu Ukrajine. Rovnako vítam jednotné kroky členských štátov EÚ spoločne s našimi transatlantickými a demokratickými partnermi, ktorých cieľom nie je a nesmie byť nič menšie, než pomôcť Ukrajine obrániť svoju suverenitu a teritoriálnu integritu, pomôcť obyvateľstvu, ktoré trpí pri ruskom bombardovaní, a tým, ktorí pred vojnou utekajú. Zámerom tiež je naďalej vytvárať tlak na Kremeľ, aby ukončil agresiu voči Ukrajine a odsunul svoje ozbrojené sily z jej územia. Náš jasný postoj musíme zároveň ukázať aj prostredníctvom striktného a principiálneho dodržiavania dohodnutých sankcií, ktoré musia byť cielené aj na ruských oligarchov a ich bohatstvo skúpené v našich krajinách. Zároveň Európsky parlament vo svojej rezolúcii vyzval na ochranu predstaviteľov ruského a bieloruského národa, ktorí sú prenasledovaní kvôli ich odmietnutiu agresie Vladimíra Putina.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Z dôvodu svojho proeurópskeho smerovania dnes Ukrajina čelí vojnovému konfliktu s Ruskom. Vzniknutá situácia sa netýka len Ukrajiny, ale nás všetkých. Ukrajina bojuje za naše hodnoty, akými sú sloboda a demokracia. Jej členstvo v EÚ je len prirodzeným vyústením tohto boja.“
Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Stotožňujem sa s tým, že Slovenská republika sa nestotožňuje s vojenskou inváziou na Ukrajinu a žiada okamžité zastavenie vojenských operácií. Stotožňujem sa s tým, že Slovenská republika sa nestotožňuje s vyhlásením samostatnosti republík, na území štátu za pomoci cudzích vojsk. Stotožňujem sa s tým, že Slovenská republika ako jeden z mála štátov neuznáva ani štát Kosovo, pretože aj v tomto prípade to bolo za pomoci invázie cudzích vojsk. Som presvedčený, že v blízkej budúcnosti medzi národmi Ruska a Ukrajiny zavládne mier a priateľstvo a je povinnosťou nás všetkých urobiť všetko pre to, aby sa tak stalo.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Pozícia Európskeho parlamentu v otázke ruskej agresie je jasná. Stojíme za nezávislou demokratickou vládou Ukrajiny. Ukrajina je samostatným zvrchovaným štátom, ktorý disponuje svojou kultúrou, históriou, jazykom a hranicami. Ruská agresia nemôže byť ospravedlňovaná pod akoukoľvek zámienkou, ktorú Kremeľ ponúka. Nárok na časti územia, alebo na územie celej Ukrajiny je neprijateľný. Tento akt agresie spojil všetky členské štáty EÚ a Ukrajinu. Opätovne zdôrazňujem, že Ukrajina má našu plnú podporu a je potrebné, aby bola o tejto podpore neustále uisťovaná – konkrétnymi krokmi, ktoré podnikáme.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Ľudia na Ukrajine sú v týchto dňoch ochotní položiť svoje životy za hodnoty, na ktorých Európska Únia ako ju poznáme, stojí. Je najvyšší čas, aby sme ich privítali v našej európskej rodine. Ukrajina patrí do EÚ. V rámci schválenej rezolúcie sme dnes rovnako podporili aj zavedenie prísnych ekonomických sankcií a úplné odpojenie sa od ruského plynu a uhlia. Ide naozaj o maximálnu snahu zo strany Európskeho parlamentu o ukončenie Putinovej agresie. Odpojenie od fosílnych palív má presah aj na klimatickú politiku. Udalosti týchto dní sú mimo iného dôkazom toho, ako lipnutie na plyne a závislosť na fosílnych palivách je geopolitické riziko. Európska únia musí ísť cestou skutočne obnoviteľných zdrojov, na ktorých nesedia zahraniční autokrati a diktátori.“
