EÚ podniká viaceré kroky na udržanie a zlepšenie zdravia svojich občanov. Poskytuje financie a prijíma legislatívne opatrenia v oblastiach ako sú potraviny, ochorenia alebo ochrana ovzdušia.
Prečo potrebujeme európsku politiku pre zdravie?
Za zdravotnú starostlivosť a zdravotné poistenie sú primárne zodpovedné vlády členských štátov. Úlohou EÚ je dopĺňať a podporovať aktivity členských štátov na zlepšovanie zdravia občanov, znižovať rozdielov a budovať sociálnejšiu Európu.
Vývoj na trhu práce a voľný pohyb osôb a tovaru na vnútornom trhu si vyžadujú aj koordináciu zdravotných politík. Politika EÚ v oblasti verejného zdravia pomohla krajinám deliť sa o zdroje a riešiť spoločné výzvy, ako je napríklad antimikrobiálna rezistencia, chronické ochorenia, ktorým možno predchádzať a starnutie populácie, ktoré má dopad na systémy zdravotnej starostlivosti.
EÚ vydáva odporúčania a prijíma legislatívu a normy na ochranu občanov, ktoré zahŕňajú zdravotné produkty a služby, ako sú lieky, zdravotnícke pomôcky alebo elektronické zdravotníctvo. Stanovuje aj práva pacientov pri zdravotnej starostlivosti v zahraničí.
Koronavírus
Počas koronakrízy EÚ spolupracovala s členskými štátmi na posilňovaní národných systémov zdravotnej starostlivosti a podnikala kroky proti šíreniu vírusu. Zabezpečila osobné ochranné prostriedky a zdravotnícky materiál v celej Európe, mobilizovala zdroje, podporovala výskum a inovácie pre efektívnu liečbu, koordinovala cestovanie a dohliadala na vakcíny a očkovanie. Od začiatku pandémie predstavovala práca z domu pre zamestnancov veľa výziev spojených s organizáciou pracovného času a rovnováhou medzi pracovným a rodinným životom. Podľa štúdie vyžiadanej parlamentným Výborom pre ženské práva spôsobil tlak na hľadanie rovnováhy medzi prácou a rodinou obavy, a to najmä v prípade žien.
Posilnený program EÚ v oblasti zdravia
Politiky v oblati zdravia sa financujú prostredníctvom Programu EÚ v oblasti zdravia, ktorý podporuje spoluprácu a stratégie pre zlepšenie zdravia a zdravotnej starostlivosti. Koronavírus poukázal na potrebu, aby krajiny EÚ v časoch krízy lepšie spolupracovali a koordinovali sa. V uznesení o pláne hospodárskej obnovy poslanci trvali na vytvorení nového samostatného európskeho programu v oblasti zdravia. Európska Komisia v reakcii na to navrhla nový program s názvom „EU4Health“, ktorý Parlament prijal v marci 2021. Program má rozpočet vo výške 5,1 miliárd eur a jeho cieľom je odstrániť nedostatky, na ktoré poukázala pandémia, zlepšiť krízové riadenie a podporovať inovácie a investície v sektore zdravotnej starostlivosti.
Nový program EU4Health sa sústreďuje na tri hlavné priority:
• chrániť občanov EÚ pred vážnymi cezhraničnýcmi zdravotnými hrozbami,
• zabezpečiť cenovo dostupné lieky a zdravotnícke pomôcky pre všetkých,
• posilňovať zdravotnícke systémy a pracovné sily v zdravotníctve.
Ďalšie finančné prostriedky na zdravotné otázky poskytuje výskumný program Horizont Europe, Európsky sociálny fond plus (ESF+), Európsky fond pre strategické investície a politika súdržnosti EÚ.
-
Európska agentúra pre životné prostredie
-
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín
-
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
Lieky a zdravotnícke pomôcky
EÚ reguluje autorizáciu a klasifikáciu liekov. Robí tak prostredníctvom Európskej siete na reguláciu liekov, ktorá je partnerstvom medzi Európskou agentúrou pre lieky, národnými regulačnými orgánmi a Európskou komisiou. Po uvedení na trh sa bezpečnosť schválených výrobkov naďalej monitoruje. V januári 2022 Parlament podporil predbežnú dohodu dosiahnutú s Radou v minulom roku týkajúcu sa navýšenia kompetencií pre Európsku liekovú agentúru. Toto navýšenie má napomôcť k lepšej pripravenosti a krízovému riadeniu liekov a zdravotníckych zariadení. V EÚ existujú osobitné pravidlá týkajúce sa liekov pre deti, liekov proti zriedkavým chorobám, výrobkov na pokrokové liečebné postupy a klinických testov. EÚ má tiež pravidlá proti falšovaným liekom a na kontrolu obchodu s liekmi.
Európsky parlament na plenárnom zasadnutí v novembri 2021 predložil sériu odporúčaní za účelom aktualizácie farmaceutických právnych predpisov EÚ. Poslanci vyzvali na zabezpečenie cenovo dostupných liekov, predchádzanie ich nedostatku a klimaticky neutrálny farmaceutický priemysel. V dôsledku vedeckého pokroku a v záujme zlepšenie bezpečnosti a transparentnosti boli v roku 2017 prijaté pravidlá týkajúce sa zdravotníckych pomôcok a diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro, ako sú srdcové chlopne alebo laboratórne vybavenie. Keďže pravidlá používania konope na lekárske účely sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, parlament v roku 2019 vyzval k celoeurópskemu prístup a dostatočnému financovaniu vedeckého výskumu.
Zdravotná starostlivosť v zahraničí
Vďaka EÚ má každý jej občan, ktorý je držiteľom európskeho preukazu zdravotného poistenia, nárok na poskytnutie nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti v štátnych zariadeniach počas svojho prechodného pobytu v zahraničí. Či už je to počas služobnej cesty, dovolenky, alebo štúdia. Tento zdravotný preukaz platí vo všetkých krajinách EÚ, na Islande, v Lichtenštajnsku, Nórsku a Švajčiarsku. Potrebná zdravotná starostlivosť by sa mala poskytovať za rovnakých podmienok a za rovnakú cenu ako osobám poisteným v tejto krajine, niekedy to je aj zadarmo.
Starostlivosť o zdravie a prevencia chorôb
EÚ pracuje na podpore zdravia a prevencii chorôb vo viacerých oblastiach vrátane rakoviny, duševného zdravia a zriedkavých chorôb. Informácie o chorobách poskytuje prostredníctvom Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC).
Rakovina
Boj proti rakovine bol pre EÚ vždy jednou z jej priorít. EÚ poskytuje financie na výskumné projekty a školenia, prijíma legislatívu a dopĺňa úsilie členských štátov tým, že zdieľa informácie a osvedčené postupy. Európska komisia vo februári 2021 predstavila nový ambiciózny akčný plán proti rakovine.
Tabak a tabakové výrobky
Konzumácia tabaku má v EÚ každoročne na svedomí takmer 700 000 úmrtí. V roku 2016 sa začala uplatňovať aktualizovaná smernica EÚ o tabaku, ktorej cieľom je znížiť atraktívnosť tabakových výrobkov pre mladých ľudí. Odporúčanie Rady o prostredí bez dymu z roku 2009 vyzýva členské štáty, aby chránili občanov pred tabakovým dymom na verejných miestach a na pracoviskách.
Zriedkavé ochorenia
Približne 30 miliónov Európanov trpí zriedkavými a komplikovanými ochoreniami. Na pomoc pri ich diagnostikovaní a liečení vytvorila EÚ v roku 2017 európske referenčné siete (ERN). Dnes existuje 24 existujúcich virtuálnych sietí, ktoré spájajú odborníkov z viacerých krajín, aby mohli pracovať na rôznych otázkach, ako je napríklad bezpečnosť pacientov alebo prevencia antimikrobiálnej rezistencie.
Antimikrobiálna odolnosť
V dôsledku nadužívania antibiotík, nesprávnej likvidácie liekov alebo pomalého vývoja nových látok je na vzostupe antimikrobiálna rezistencia (AMR). V EÚ spôsobuje každoročne približne 33 000 úmrtí. Zvyšovať povedomie o tomto probléme má za cieľ Akčný plán EÚ proti AMR z roku 2017. Okrem toho sa snaží podporovať hygienu a stimulovať výskum. V roku 2018 bolo prijaté nové nariadenie o veterinárnych liekoch s cieľom obmedziť používanie antibiotík v poľnohospodárstve a zastaviť prenášanie odolnosti na antibiotiká zo zvierat na ľudí. Nariadenie bude plne účinné od konca roku 2021.
Očkovanie
V niektorých krajinách sa znovu objavujú choroby, ktorým možno predísť očkovaním, ako sú napríklad osýpky. Je to najmä kvôli tomu, že ľudia sa nedávajú očkovať alebo odmietajú dávať zaočkovať svoje deti. V roku 2018 poslanci prijali uznesenie, kde požadujú lepšie zosúladiť harmonogramy očkovania v celej Európe, väčšiu transparentnosť pri výrobe vakcín a spoločné nákupy s cieľom znižovania cien.
Čistejší vzduch a voda
Zlá kvalita ovzdušia je najčastejšou environmentálnou príčinou predčasných úmrtí v Európe. Od začiatku 70. rokov 20. storočia prijala EÚ opatrenia na kontrolu emisií škodlivých látok. V roku 2016 bola prijatá nová smernica, ktorou sa stanovujú prísnejšie vnútroštátne emisné limity pre hlavné látky znečisťujúce ovzdušie, ako sú oxidy dusíka, s cieľom znížiť ich vplyv na zdravie o polovicu v porovnaní s rokom 2005.
Rámcová smernica o vode chráni vody EÚ a týka sa všetkých podzemných a povrchových vôd vrátane riek, jazier a pobrežných vôd. Krajiny EÚ monitorujú vody na kúpanie na prítomnosť baktérií prostredníctvom smernice o vodách na kúpanie. EÚ tiež aktualizuje svoju smernicu o pitnej vode s cieľom ďalej zlepšiť kvalitu pitnej vody, ako aj prístup k nej a zároveň znížiť množstvo odpadu spôsobeného spotrebou balenej vody.
Bezpečné potraviny
EÚ má pravidlá, ktoré zaručujú vysokú úroveň bezpečnosti vo všetkých fázach procesu výroby a distribúcie potravín na základe prístupu „z farmy na stôl“. V roku 2017 sa sprísnili inšpekčné kontroly v celom potravinovom reťazci.
Existujú osobitné hygienické pravidlá pre:
- potraviny živočíšneho pôvodu
- kontamináciu potravín (stanovenie maximálnych hodnôt kontaminantov, ako sú dusičnany, ťažké kovy alebo dioxíny)
- nové potraviny (vyrobené z mikroorganizmov alebo s novou primárnou molekulárnou štruktúrou)
- materiály prichádzajúce do styku s potravinami (ako sú obalové materiály a riad).
EÚ má tiež prísny právny rámec pre pestovanie a komercializáciu geneticky modifikovaných organizmov (GMO) používaných v krmivách a potravinách. Európsky parlament venuje osobitnú pozornosť možným zdravotným rizikám a postavil sa proti plánom na schválenie nových geneticky modifikovaných rastlín (napr. sóje).
V roku 2019 prijal správu o tom, ako zlepšiť udržateľné používanie pesticídov, a podporil správu svojho osobitného výboru, v ktorej sa vyslovil za transparentnejšie postupy schvaľovania. Vzhľadom na to, že čoraz viac spotrebiteľov kupuje biopotraviny, EÚ v roku 2018 aktualizovala svoje pravidlá ekologického poľnohospodárstva, ktoré majú mať prísnejšie kontroly a lepšie zabraňovať kontaminácii. V máji 2020 Európska komisia navrhla novú stratégiu EÚ pre udržateľnosť potravín, ktorej cieľom je zabezpečiť bezpečné, výživné a zdravé potraviny.
Bezpečnosť a ochrana zdravia na pracovisku
V právnych predpisoch EÚ sa stanovujú minimálne požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku, pričom členské štáty môžu uplatňovať prísnejšie ustanovenia. Existujú osobitné ustanovenia o používaní zariadení, ochrane tehotných a mladých pracovníkov. V záujme ďalšieho zníženia rizika ochorenia pracovníkov poslanci EP 17. februára 2022 hlasovali za aktualizáciu pravidiel EÚ o obmedzení škodlivých látok na pracovisku. Nové pravidlá rozšíria rozsah pôsobnosti smernice o karcinogénoch alebo mutagénoch pri práci o látky škodlivé pre reprodukčné zdravie.
Starnúca pracovná sila v Európe a zvyšujúci sa vek odchodu do dôchodku vytvárajú výzvy pre systém zdravotnej starostlivosti. V roku 2018 poslanci EP prijali opatrenia na udržanie a opätovné začlenenie pracovníkov s úrazmi alebo chronickými zdravotnými problémami do pracovného procesu. Medzi tieto opatrenia patrilo zvýšenie prispôsobivosti pracovísk prostredníctvom programov rozvoja zručností, zabezpečenie flexibilných pracovných podmienok a poskytovanie podpory pracovníkom vrátane koučovania a poskytovania prístupu k psychológovi alebo terapeutovi.
Inkluzívna spoločnosť
V roku 2019 schválil parlament Európsky akt o prístupnosti, aby sa mohli ľudia so zdravotným znevýhodnením plne zapojiť do spoločnosti. Cieľom nových pravidiel je zaistiť, aby boli každodenné produkty a kľúčové služby všade v Európe prispôsobené starším ľuďom a osobám zo zdravotným znevýhodnením. Ide napríklad o smartfóny, počítače, bankomaty, e-knihy, predaj vstupeniek alebo automaty na letiskách.
V júni 2020 Parlament prijal uznesenie, kde vyzval k novej komplexnej a ambicióznej stratégii pre ľudí so zdravotným znevýhodnením po roku 2020. Táto stratégia by mala zabezpečiť, aby sa na ľudí so znevýhodnením pamätalo vo všetkých oblastiach a pri vytváraní politík. Takisto by im mala zabezpečiť rovný prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, práci, verejnej doprave a bývaniu.
V marci 2021 Európska komisia predstavila novú stratégiu pre ľudí so zdravotným znevýhodnením na obdobie 2021-2030, ktoré obsahuje usmernenia pre členské štáty, ako zlepšiť práva ľudí týchto osôb a ich začlenenie do spoločnosti.