EuropskeNoviny.sk
Prezidentka Zuzana Čaputová dnes prijala demisiu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka a do funkcie vymenovala dlhoročného diplomata Rastislava Káčera. Korčok je so svojím nástupcom spokojný a zverejnil záverečné vyhlásenie k svojmu pôsobeniu v rezorte.
„Pani prezidentka Zuzana Čaputová dnes prijala moju demisiu a končím tak pôsobenie vo funkcii ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Blahoželám môjmu nástupcovi Rastislavovi Káčerovi k vymenovaniu do funkcie ministra zahraničných vecí a želám mu veľa úspechov v zložitom období, v ktorom sa ujíma svojho postu. Rastislav Káčer má všetku potrebnú výbavu a skúsenosti, aby viedol rezort diplomacie. V jeho osobe je predpoklad kontinuity v zahraničnopolitickom smerovaní našej krajiny a nakoľko sa to podarí, o tom sa rozhodne v našej domácej politike.
Bilanciu môjho pôsobenia prenechávam iným, pretože médiá, politici z koalície i opozície, ale predovšetkým občania, mi zrkadlo a hodnotenie nastavovali priebežne a tí, ktorí našu zahraničnú politiku pod mojím vedením sledovali, vedia, kde sme v uplynulom období stáli a ako sme konali zoči-voči dôležitým udalostiam vo svete.
Za najdôležitejšie považujem jasné smerovanie Slovenska v medzinárodných vzťahoch. Čo sa u nás desaťročia verbálne deklarovalo a pekne písalo v strategických dokumentoch, to všetko sme premenili na rozhodnutia v praktickej politike.
Pri nástupe za ministra som hovoril, že musíme jasne zadefinovať miesto Slovenska v medzinárodných vzťahoch, a teda máme vedieť, kam patríme, že máme jasných spojencov a nemôžeme byť čiernymi pasažiermi, ktorí sa len vezú a pozerajú zo závetria na nebezpečný svet okolo nás, že naše miesto je v EÚ, že NATO je najlepšia obranná poistka. Toto všetko mohlo podľa skúseností z predchádzajúceho obdobia vyznievať len ako prázdne frázy do dobrého počasia. Dnes každý vidí, že v zahraničnej politike sme už nielen deklarovali, ale aj zodpovedajúco konali.
Boli sme čitateľní a jasní pre našich partnerov vo svete. Čo však považujem za ešte dôležitejšie, boli sme jasní a čitateľní aj doma, a to až tak, že sme našimi postojmi jasne identifikovali extrémistov v opozícii a umožnili verejnosti vidieť a počuť ako oni uvažujú o Slovensku a jeho mieste vo svete. Dnes je v tomto ohľade doma omnoho jasnejšie kto je kto v našej zahraničnej politike, ako keď som nastupoval do funkcie. Debata okolo obrannej zmluvy s USA a potom postoje voči ruskej agresii proti Ukrajine ukázali, že pre nich je Slovensko, jeho obrana, ukotvenie v demokratickom spoločenstve len nástrojom na bičovanie vášní, naháňanie lacných politických bodov a na cynické zneužívanie značne dezorientovanej časti slovenskej verejnosti.
Hlavné riziko pre našu zahraničnú politiku vidím v tom, že sa môže stať obeťou pretrvávajúceho vnútropolitického konfliktu a nestability menšinovej vlády. Všetkých tých, ktorí ste sledovali moje kroky a ktorí viete, aká je moja vízia Slovenska vo svete preto prosím, aby ste počúvali pozorne, čo vám budú hovoriť tí, ktorí mňa či ministra obrany Jaroslava Naďa onálepkovali ako vojnových štváčov, vlastizradcov či agentov cudzej moci. Pozor, ak by sa títo politici dostali k moci, už nezostanú pri populistických heslách, invektívach, vypúšťaní holubíc mieru v predvečer agresie voči nášmu susedovi či ďalších teatrálnych gestách a populistických statusoch. Ak by sa tamtí dostali k moci, budú veľmi dôslední v tom, aby dostali Slovensko von najprv z NATO a neskôr aj z EÚ. Hovorím to s plnou vážnosťou. Je to zrejmé, pretože systematicky, cielene a celkom úspešne kultivujú verejnú mienku na Slovensku proti Západu, ktorý je pre nich priamou hrozbou, pretože jeho podstatou je ich záujmy ohrozujúci spôsob vládnutia, ktorý Západ reprezentuje.
Toto všetko sa dnes balí do obalu svätej vojny proti liberálnej demokracii, akoby hrozba pre naše demokratické spoločnosti prichádzala z Washingtonu, Berlína, Paríža, podľa nich z „dekadentného Západu“. Je evidentné, že časť politického spektra sa púšťa do nebezpečného hazardu, keď sa snaží nahovoriť našim občanom, že perspektíva pre bezpečnosť a lepší život má alternatívu mimo politický Západ. Tí, ktorí tomu veria, nech sa spýtajú Ukrajincov, čo k nim prichádza z východu. Nie je to veru vidina ani prosperity, ani bezpečnosti, sú to rakety a bomby, ktoré vraždia nevinných…
Aj keď sa mi z funkcie ministra neodchádza ľahko, zároveň mám pocit zadosťučinenia z toho, čo sme ako vláda robili v oblasti zahraničnej politiky.
Ďakujem preto najvyšším ústavným činiteľom SR – prezidentke Zuzane Čaputovej, predsedovi NR SR Borisovi Kollárovi a premiérovi Eduardovi Hegerovi za spoluprácu, ktorá nám spoločne umožnila držať jasný kurz v zahraničnej politike a ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi za úzku spoluprácu medzi rezortami obrany a diplomacie pri zásadných otázkach v oblasti obrany a bezpečnosti.
Ďakujem SaS a Richardovi Sulíkovi za nomináciu na post ministra zahraničných vecí a za podporu SaS ako aj jej poslaneckému klubu, o ktorý som sa mohol oprieť a samozrejme ďakujem aj štátnemu tajomníkovi Martinovi Klusovi a štátnej tajomníčke Ingrid Brockovej.“
