EuropskeNoviny.sk
Slovensko má za sebou prvý „dospelácky“ rok v Európskej únii. Slovenská republika vstúpila do EÚ 1.mája 2004 a o niekoľko dní to bude už 19 rokov. Dnes predstavuje EÚ spoločenstvo 27 krajín s takmer 447 miliónmi obyvateľov. EÚ patrí dlhodobo medzi tri najväčšie ekonomiky sveta s podielom na svetovom HDP zhruba 18%. Pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku závislú na medzinárodnom obchode, s podielom exportu a importu na HDP okolo 200%, je preto veľmi dôležité byť členom takéhoto zoskupenia. A prináša pre krajinu celý rad výhod. Akých bolo tých 19 rokov? Skúsme krátke ohliadnutie…
Ekonomický rast Slovenska vďaka harmonizácii legislatívy, ekonomickým reformám, otváraniu trhov a prílevu investícií postupne silnel a v nasledujúcich troch rokoch po vstupe neuveriteľne akceleroval. V priebehu roka 2007 dosiahol dvojciferné hodnoty. Dôležité však bolo, že tento rast generoval nové pracovné miesta a postupne prišlo k výraznému poklesu nezamestnanosti.
Ekonomický rast (medziročný rast v %, kvartálne dáta)
Zdroj: Bloomberg
Miera nezamestnanosti bola podľa meraní Eurostatu na konci predvstupového roku 2003 na úrovni 18,4%. Teda takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ bol bez práce. V priebehu nasledujúceho štyri a pol roka sa nezamestnanosť podarilo skresať na dovtedajšie minimum 8,7% (október 2008). Klesla teda takmer o 10 percentuálnych bodov. Ani v nasledujúcich rokoch po finančnej kríze (2010-2013) nenarástla na rekordné hodnoty z prelomu tisícročia, kedy atakovala takmer 20%. V pred-covidovom období sme zaznamenali nové historické minimum 5,6% (október 2019), ku ktorému sa teraz postupne vraciame (február 2023, 6%).
Miera nezamestnanosti (v %)
Zdroj: Eurostat, Bloomberg
Inflácia CPI dosahovala v predvstupovom roku 2003 takmer 10%. Konkrétne v novembri 2003 vrcholila na úrovni 9,8% a následne do konca roku 2004 klesla na 5,9%. V nasledujúcich niekoľkých rokoch bola takmer trvalo pod úrovňou 5% a zároveň na klesajúcej trajektórii. Dokonca v rokoch 2014 – 2016 zaznamenala mierne negatívne hodnoty (mierna deflácia). Následne už inflácia neprekročila úroveň 3% až do polovice roka 2021. Momentálne sa javí, že inflácia ktorá na najvyššie úrovne za viac ako 22 rokov vyskočila kvôli ruskej agresii proti Ukrajine (dopad na ceny energií a potravín), začína klesať. A snáď sa v horizonte pár mesiacov dočkáme jednociferných hodnôt.
Inflácia (medziročne v %)
Zdroj: Bloomberg
Kľúčové úrokové sadzby centrálnej banky na konci predvstupového roku 2003 dosahovali 6,00%. Stabilný ekonomický vývoj a postupný pokles inflácie umožnil ich zníženie až na 3,00% ku koncu februára 2006. To vytvorilo priestor (spolu so zlepšením ratingu) na pokles sadzieb na finančných trhoch ako aj pre podniky a domácnosti. Sadzby na úvery domácnostiam na nehnuteľnosti klesli zo začiatku roka 2004 v priemere o dva percentuálne body zo na 5,3% do konca roku 2005. Ešte vo väčšom rozsahu klesli v priemere sadzby na úvery pre nefinančné spoločnosti (podniky) a to zhruba o dva a pol percentuálneho bodu behom asi dvoch rokov.
Slovensko malo na konci predvstupového roka 2003 ratingovú úverovú známku dlhodobých záväzkov v cudzej mene na úrovni „BBB“ (S&P) a „A3“ (Moody’s). Do konca roka 2006, teda behom necelých troch rokov, sa zlepšil o 3 stupne z „BBB“ na „A“ v prípade S&P a o dva stupne v prípade Moody’s z „A3“ na „A1“. Dnes má Slovensko spomedzi ratingových agentúr najvyššiu ratingovú známku od S&P a to „A+“, čo je 6 stupňov nad neinvestičným pásmom. Dnes má SR podľa S&P známku „A+“ čo predstavuje o dva stupne lepšie hodnotenie ako Poľsko (A-) a až o päť stupňov lepšie ako Maďarsko (BBB-). Naši južní susedia sú už iba jeden stupeň nad neinvestičným pásmom. Zo susedných krajín ktoré s nami vstupovali do EÚ má aktuálne ratingové hodnotenie lepšie ako Slovensko (A+) iba náš západný sused Česko (AA-), a to o jeden hodnotiaci stupeň (podľa agentúry S&P). Zlepšovanie ratingu pritom nie je samoúčelné. Spolu s poklesom úrokových sadzieb centrálnej banky to znamená priestor na pokles úrokových sadzieb na financovanie štátu, ale aj domácností a firiem. Napríklad na začiatku roka 2001, teda asi tri roky pred vstupom do EU, bol rozdiel v úročení slovenských a nemeckých štátnych dlhopisov zhruba 350 bázických bodov (resp. tri a pol percentuálneho bodu), no a už do konca roka 2004 klesol na úroveň 100 bodov alebo dokonca aj nižšie.
Rizikové prirážky sa znížili
Zdroj: Eurostat, ČSOB
Vtedy a teraz…
Zaujímavý je aj pohľad na to, čo sme si mohli dovoliť zo svojej výplaty vtedy a teraz, ako jeden z ukazovateľov životnej úrovne. Najmä pri spotrebnom tovare bol rozdiel v životnej úrovni západných krajín a bývalého východného bloku viditeľný najviac. Otvorenie a zbližovanie ekonomík prispelo aj k postupnému rastu životnej úrovne. Napriek tomu, že pri krátkom pohľade nazad to nemusí byť na prvý pohľad zjavné, tak pohľad na dlhšiu históriu hovorí pomerne jasne. V priemere sme si za svoju mzdu mohli dovoliť kúpiť väčšie množstvo tovarov. Napríklad kým v predvstupovom roku 2003 sme na najpredávanejšie osobné auto potrebovali 24,5 priemerných platov, tak v roku 2022 to bol 12,4 priemerných mesačných miezd. V prípade chladničky s mrazničkou sme si za priemernú mzdu mohli v roku 2003 kúpiť 1,09 kusov. V predchádzajúcom kalendárnom roku 2022 to bolo už 2,83 ks. No a v prípade televízora sme si v roku 2003 mohli kúpiť 1,20 ks a v roku 2022 to bolo 2,23 ks. Teda o jeden televízor viac. Aby sme neostali iba pri spotrebnej elektronike, tak pri potravinách bol vývoj tiež zaujímavý napriek tomu, že v ostatných dvoch rokoch poriadne zdraželi. Napríklad v roku 2003 ste si za svoju priemernú mesačnú mzdu mohli kúpiť 581,5 kg chleba, alebo 794,7 litrov mlieka alebo 433,5 desaťkusových balení vajíčok. V roku 2022 to bolo v prípade tmavého chleba takmer 690 kg, v prípade mlieka 1344,3 litrov a v prípade desaťkusových balení čerstvých vajec to bolo 636,1 balení.
Spotrebný tovar je dostupnejší
