EDA: EÚ asi nesplní cieľ 20-percentnej účasti na trhu s mikročipmi do roku 2030

Európskej únii sa zrejme nepodarí splniť cieľ získať na svetovom trhu s mikročipmi 20-percentný podiel do roku 2030. Vyplýva to z pondelňajšej správy Európskeho dvora audítorov (EDA), informuje spravodajca TASR.

EDA upozornil, že hoci zákon čipoch z roku 2022 bol pre odvetvie mikročipov v EÚ novým impulzom, nie je pravdepodobné, že investície, ktoré sa ešte zrealizujú, výrazne zlepšia pozíciu Únie v tejto oblasti. Celosvetové výpadky mikročipov počas pandémie koronavírusu pripomenuli ich zásadný význam pre ekonomiku.

EÚ si v stratégii pre digitálne desaťročie stanovila za cieľ do roku 2030 získať 20-percentný podiel z hodnoty celosvetovej výroby špičkových mikročipov. Európska komisia (EK) urobila pri vykonávaní svojej stratégie primeraný pokrok, audítori však zistili, že ambície sa na činy menia pomaly. „EÚ musí prehodnotiť súčasnú stratégiu v odvetví mikročipov. Je to oblasť, ktorá sa vyvíja rýchlo a panuje v nej tvrdá geopolitická konkurencia. My v súčasnosti ani zďaleka nedosahujeme tempo potrebné na splnenie našich ambícií,“ uviedla v správe pre médiá Annemie Turtelboomová, členka EDA zodpovedná za tento audit. Podľa jej slov splnenie cieľa na úrovni 20 % by si vyžadovalo štvornásobné zvýšenie výrobnej kapacity do roku 2030, no pri súčasnom tempe je tento cieľ v nedohľadne a preto EK by mala svoju dlhodobú stratégiu prehodnotiť tak, aby zodpovedala realite.

Komisia zodpovedá len za 5 % (4,5 miliardy eur) z odhadovaného financovania vo výške 86 miliárd eur, ktoré majú byť k dispozícii na základe zákona o čipoch do roku 2030. Poprední svetoví výrobcovia mikročipov vyčlenili na investície v období 2020 – 2023, na tri roky, až 405 miliárd eur, ktoré finančnú silu zákona o čipoch úplne zatieňujú, upozornili audítori. Podľa EDA eurokomisia nemá mandát koordinovať národné investície na úrovni EÚ, aby boli v súlade s cieľmi zákona o čipoch, v ktorom nie sú jasne stanovené ciele a spôsob monitorovania investícií.

Konkurencieschopnosť EÚ v tejto oblasti a šance na úspešné vykonávanie zákona o čipoch ovplyvňuje niekoľko ďalších faktorov – závislosť od dovozu surovín, vysoké náklady na energiu, obavy týkajúce sa environmentálnych dosahov, geopolitické napätie a kontroly vývozu či nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Odvetvie mikročipov v EÚ navyše tvorí len niekoľko veľkých podnikov, ktoré sa zameriavajú na projekty s vysokou hodnotou. Financovanie je teda sústredené na malý počet subjektov, keď meškanie alebo neúspech jediného projektu môže mať významný vplyv na celé odvetvie.

Audítori skonštatovali, že zákon o čipoch pravdepodobne nepomôže zvýšiť podiel EÚ na trhu s mikročipmi ani splniť cieľ získať 20-percentný podiel na celosvetovej výrobe. Aj Európska komisia v prognóze z júla 2024 predpovedá, že podiel EÚ na globálnom hodnotovom reťazci sa zvýši len mierne – z 9,8 % v roku 2022 na 11,7 % do roku 2030.

(TASR)