EuropskeNoviny.sk
Činnosť amerických tajných služieb v boji proti terorizmu je podľa kritikov na rozhraní ľudských práv a snahe udržať svetovú bezpečnosť. Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik pracuje vo Výbore pre ľudské práva. Podľa neho je odhalenie praktík CIA nejednoznačné.
Americká CIA údajne vypočúvala podozrivých spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ľudskými právami. Ako sa k tomu stavia Európsky parlament?
-Dokumenty o tomto podozrení, ktoré my, europoslanci máme, nie sú jednoznačne usvedčujúce. Ako poslanec Európskeho parlamentu tieto signály nepodceňujem a skúmam, či boli práva naozaj porušené. Preto vám neviem dať definitívne stanovisko. Medzi kolegami z Parlamentu sú takí, ktorí odsudzujú Spojené štáty a CIA. Naopak iní zasa takéto spôsoby vnímajú ako bežné vyšetrovacie postupy. Kauza sa týka len v prípade teroristov a ľudí, ktorí ohrozujú svetovú bezpečnosť. Ide o džihádistov a „vrahov Západu“. No v prípade, že sa vyšetrovanie skončí s usvedčením Spojených štátov za mučenie, Parlament ich rázne odsúdi.
Ak sa dokáže, že šlo o porušenie ľudských práv, naruší sa obraz slobody v západnom svete?
-Tieto špecifické metódy sú na to, aby sa získali informácie od ťažkých kriminálnikov. Na ich informáciách v podstate môže stáť svetová bezpečnosť. Dá sa povedať, že vďaka tomuto sústredenému bezpečnostnému systému sa zistilo, kde pobýval Usáma bin Ládin a zabránilo sa chystaným atentátom na USA, podobným z 11. septembra 2001.
Správa o drsných praktikách za vlády prezidenta Busha sa objavila až teraz. Prečo?
-Správa o možnom porušení práv človeka je namierená proti republikánskej strane USA. Demokrati sa často vracajú k vláde Georga Busha ml. a ukazujú na praktiky, ktoré sa naozaj dajú označiť za mučenie. Správa sa na verejnosti objavila až teraz, lebo demokrati stratili kontrolu a väčšinu v Kongrese aj Senáte. Takže sa politicky snažia oslabiť súpera.
Boli ste členom výboru, ktorý vyšetroval tajné lety CIA vo vzdušnom priestore Európy. Objavili ste dôkazy o jej ilegálnej prítomnosti v Európe?
-Doteraz úzko sledujem aktivity bezpečnostných služieb USA. Zvláštne je, že v čase, kedy sa hovorilo o údajných tajných preletoch a pristátiach lietadiel CIA v EÚ, niektoré štáty skutočne vydali povolenie, pričom boli porušené určité medzinárodné letecké pravidlá. Bolo tak napríklad v Poľsku a Rumunsku.
Patrilo medzi nich aj Slovensko?
-Zisťoval som si to v Slovenskej informačnej službe a vo Vláde. No podľa všetkého na území Slovenska CIA nevykonávala žiadnu podozrivú aktivitu.
Únia finalizuje prípravy k prijatiu Transatlantickej dohody o voľnom obchode s USA. Neznamená to výraznejšie aktivity amerických tajných služieb v EÚ?
-Európa musí byť vo vzťahu s USA rovnocenným partnerom. Ak takáto dohoda vojde do platnosti, musí byť výhodná pre Európanov. TTIP hovori o zóne voľného obchodu, ktorý prinesie rast pracovných miest, exportu, bezcolných možností. Takto fungujeme už s Kanadou a Južnou Kóreou. Takže je isté, že Parlament bude dbať na transparentnosť a bezpečnosť aj v prípade USA. Nesmie sa viac stať, aby odpočúvali našich politikov, ako napríklad nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú.
Ste vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Spolu s TTIP sa hovorí o geneticky modifikovaných potravinách na trhu. Sú pre nás nebezpečné?
-GMO potraviny a zvieratá sú pálčivé témy. Väčšina európskych krajín je proti výrobe takýchto upravených potravín a zvierat. Stále presne nevieme ich vlastnosti a vplyv na ľudský organizmus.
Váš výbor sa zaoberal aj sprísnením pravidiel pri označovaní potravín. Čo plánujete zmeniť?
-Znova sa hovorí o tom, ako označovať výrobky, ich zloženie a pôvod. K príkladu uvediem mäsové produkty. Keď prepukla choroba šialených kráv, nevedeli sme vystopovať jej pôvod. Chceme zmeniť zaznamenávanie pôvodu výrobku, lebo zviera mohlo vyrastať v jednej krajine, v inej zasa bolo zabité a v tretej spracované do finálnej podoby. Označené je len miesto, v ktorom bolo mäso upravené na predaj. Tak sa stáva, že čas medzi živou kravou a spracovaním jej mäsa je aj sedem rokov. To chceme zrušiť práve detailným označovaním na obale.
Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Miroslav Mikolášik.
