EuropskeNoviny.sk
Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2015 zhromažďuje údaje z rôznych zdrojov, najmä však od Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ), ktorá zbiera údaje od členských štátov. Takisto využíva informácie získané z iných zdrojov, napríklad vďaka úzkej spolupráci s Európskou sieťou súdnych rád (ENCJ).
Sústreďuje sa na rovnaké ukazovatele ako v roku 2014, pričom vychádza aj z niektorých ďalších zdrojov informácií:
- Efektívnosť justičných systémov: ukazovatele o efektívnosti súdnych konaní: ich trvanie, miera vyriešenia prípadov a počet prebiehajúcich konaní.
- Ukazovatele kvality: odborná príprava, monitorovanie a hodnotenie činností súdov, využívanie prieskumov spokojnosti, rozpočet a ľudské zdroje.
- Nezávislosť: porovnávací prehľad poskytuje údaje o vnímanej nezávislosti justičného systému na základe výročnej správy Svetového ekonomického fóra (WEF) o globálnej konkurencieschopnosti. Porovnávací prehľad z roku 2015 poskytuje tiež aktualizované informácie o právnych zárukách, ktoré boli predložené minulý rok. Rozširuje takisto porovnávací prehľad o štrukturálnej nezávislosti.
Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície prispieva k procesu európskeho semestra tým, že pomáha identifikovať otázky v oblasti súdnictva, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. Spolu s osobitnými hodnoteniami situácie v členských štátoch sa porovnávací prehľad v oblasti justície z roku 2014 využil pri formulovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny v oblasti spravodlivosti pre dvanásť členských štátov (BG, ES, HR, IE, IT, LV, MT, PL, PT, RO, SK, SI). Týmto spôsobom bude porovnávací prehľad užitočný tak pre EÚ, ako aj pre členské štáty pri dosahovaní efektívnejších justičných systémov pre občanov a podniky. Toto prispeje k posilneniu stratégií rastu v dotknutých krajinách a v EÚ ako celku.
Hoci porovnávací prehľad nepredstavuje rebríček krajín, poskytuje prehľad fungovania všetkých justičných systémov na základe rôznych ukazovateľov, ktoré sú v spoločnom záujme všetkých členských štátov. Nepresadzuje nijaký konkrétny typ justičného systému a ku všetkým členským štátom pristupuje rovnako. Nech už je model vnútroštátneho justičného systému alebo právnej tradície, v ktorej je zakotvený, akýkoľvek, včasnosť, nezávislosť, cenová dostupnosť a ľahký prístup pre používateľov – toto sú len niektoré zo základných parametrov tvoriacich efektívny justičný systém.
Európska komisia vydala porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2015, ktorý poskytuje prehľad kvality, nezávislosti a efektívnosti justičných systémov členských štátov.
Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície je informačný nástroj, ktorého cieľom je pomôcť členským štátom dosiahnuť efektívnejšie fungovanie súdnictva poskytovaním objektívnych, spoľahlivých a porovnateľných údajov o občianskych, obchodných a správnych justičných systémoch.
„Efektívny justičný systém je základným, kľúčovým pilierom každej demokracie. Justičné reformy zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní spoločných hodnôt Únie a vytváraní priaznivého investičného prostredia, ktoré je také potrebné pre udržateľný rast“, uviedla Vĕra Jourová, komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť. „V roku 2014 sa väčšina členských štátov zapájala do reformovania justičného systému. Komisia toto úsilie víta a podporuje. Efektívnejšie justičné systémy vedú k zvýšeniu vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi. Vieme, že justičné reformy potrebujú čas na to, aby priniesli výsledky. V novom porovnávacom prehľade však vidíme niektoré povzbudzujúce signály. Som presvedčená, že členské štáty budú s odhodlaním a nasadením pokračovať v reformnom úsilí.“
Tieto informácie prispievajú k európskemu semestru, každoročnému procesu koordinácie hospodárskych politík EÚ. Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície pomáha spolu s hodnoteniami jednotlivých krajín identifikovať prípadné nedostatky. Súčasne nabáda členské štáty, aby v tejto oblasti v prípade potreby uskutočňovali štrukturálne reformy.
Hlavné zistenia vyplývajúce z porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície z roku 2015:
- V členských štátoch možno pozorovať zlepšenie efektívnosti justičných systémov. Situácia sa však výrazne líši v závislosti od príslušného členského štátu a ukazovateľa. Aby justičné reformy priniesli plody, je treba čas.
- Pokračovalo sa v úsilí intenzívnejšie využívať nástroje informačných a komunikačných technológií (IKT) pre súdne systémy. Ukazovatele ale odhaľujú rozdiely medzi viacerými členskými štátmi, ako v oblasti IKT nástrojov, ktoré sú k dispozícii pre správu a riadenie súdov, tak aj v oblasti elektronickej komunikácie medzi súdmi a stranami.
- Vo väčšine členských štátov sa viac ako 20 % sudcov zúčastnilo na kontinuálnej odbornej príprave v oblasti práva EÚ alebo práva iného členského štátu. Významne to prevyšuje 5 % ročný cieľ právnikov, ktorí sa musia zúčastniť na odbornej príprave. Cieľom je pritom dosiahnuť do roku 2020 úroveň 50 %.
- Väčšina členských štátov umožňuje širokej verejnosti bezplatný online prístup k rozsudkom v občianskych a obchodných veciach.
- Čím vyšší je súd, tým nižší je podiel sudkýň. Aj keď podiel profesionálnych sudkýň na prvom a druhom stupni vykazuje pozitívny trend, na najvyššie súdy väčšiny členských štátov ešte stále čaká dlhá cesta smerom k vyváženému zastúpeniu mužov a žien v pomere 40 % – 60 %.
Toto tretie vydanie porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície (predchádzajúce vydania pozriIP/13/285 a IP/14/273) sa snaží identifikovať možné trendy v troch kľúčových oblastiach: efektívnosť, kvalita a nezávislosť súdnictva. Obsahuje nové ukazovatele a presnejšie údaje založené na nových zdrojoch informácií, ako napríklad efektívnosť súdov v oblasti verejného obstarávania a práv duševného vlastníctva.
Sú v ňom zahrnuté nové parametre, ako napríklad využívanie a podpora alternatívnych metód riešenia sporov vrátane spotrebiteľských sporov, kvalita online konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, komunikačné politiky súdov a podiel profesionálnych sudkýň. Porovnávací prehľad takisto venuje pozornosť tým faktorom, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu kvality justičných systémov.
Porovnávací prehľad európskeho súdnictva poskytne objektívne, spoľahlivé a porovnateľné údaje o fungovaní súdnych systémov v 28 členských štátoch EÚ. Sledujú sa 3 základné indikátory: efektívnosť, kvalita a nezávislosť súdnictva. Zlepšovanie týchto parametrov súdnych systémov je už súčasťou procesu koordinácie hospodárskej politiky EÚ v rámci európskeho semestra, ktorý má prispieť k položeniu základov na návrat k rastu a vytváraniu pracovných miest. Ak justícia funguje spoľahlivo, ak súdy rozhodujú kvalitne a včas, vytvárajú sa predpoklady pre dôveru investorov a ochotu podnikov vytvárať nové pracovné miesta. A naopak, ak investor vie, že o jeho pohľadávke rozhodne súd až o niekoľko rokov, znižuje sa jeho motivácia investovať.
Ako je na tom slovenská justícia? Slovensko patrí medzi dvanásť krajín, pre ktoré fungovanie súdnictva predstavuje výzvu a ktorým boli adresované špecifické hopodárske odporúčania v oblasti súdnictva. V rámci cyklu európskeho semestra EK zblízka sleduje pokrok Slovenska pri zavádzaní odporúčaní do praxe.
Porovnávací prehľad si všíma, že SR patrí medzi krajiny, ktoré majú k dispozícii širokú škálu hodnotiacich mechanizmov. Slovenské súdnictvo pripravuje výročné správy, zbiera údaje o počte rozhodnutí, dĺžke konania i o počte nových vecí. Rovnako možno oceniť, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré na účely analýzy efektívnosti súdnictva vyčlenili špecializovaných pracovníkov.
Slovensku sa nepodarilo znížiť dĺžku konania v občianskych a obchodných veciach (vyše 500 dní), čo si možno vysvetliť i nárastom počtu nových vecí. V správnom súdnictve je dĺžka konania ešte dlhšia. V oblasti práva hospodárskej súťaže sa dĺžkukonania podarilo výrazne skrátiť, avšak stále je na úrovni 800 dní. Celkovo patríme medzi krajiny, ktoré majú vyšší nápad vecí (t.j. počet nových konaní) ako počet rozhodnutých vecí. Veľkou slabinou zostáva dĺžka konkurzného konania. V tomto ukazovateli je Slovensko najhoršie spomedzi 28 krajín EÚ. Konkurzné konanie na Slovensku trvá v priemere 4 roky.
Rezervy sú v oblasti vzdelávania sudcov. Na Slovensku sa kontinuálne vzdeláva len necelá štvrtina sudcov. Povinné vzdelávanie sudcov je obmedzené len na úvodný vzdelávací cyklus pre novonastupujúcich sudcov. Situáciu v tejto oblasti, rovnako ako v oblasti elektronizácie justície by mali zlepšiť aj prostriedky z fondov EÚ. V rámci programového obdobia 2014-2020 je modernizácia súdnictva považovaná za jednu z priorít.
Zo štatistík vyplýva, že Slováci patria medzi národy, ktoré sa „radi súdia“. Na 100 obyvateľov pripadá vyše 7 prebiehajúcich súdnych sporov. Na druhej strane v oblasti vnímania nezávislosti súdnictva patrí Slovensku naďalej posledná priečka v celej EÚ. Naopak, najväčšiu dôveru v súdnictvo požívajú krajiny ako Fínsko, Dánsko a Írsko.
Ďalšie kroky
Závery porovnávacieho prehľadu sa zohľadnia pri prebiehajúcich analýzach týkajúcich sa jednotlivých krajín v rámci európskeho semestra 2015 (pozri najnovšie správy o európskom semestri 2015,IP/15/4504 a MEMO/15/4511).
Zistenia porovnávacieho prehľadu sa takisto berú do úvahy pri rozhodovaní o prioritách financovania v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), pokiaľ ide o justičné reformy. Vytvorili sa osobitné ukazovatele s cieľom monitorovať účinnosť podpory z EŠIF.
