EuropskeNoviny.sk
„Deficit verejných financií Slovenska za minulý rok dosiahol podľa údajov Eurostatu úroveň – 2,9 % HDP a zotrval tak pod maastrichtskou hranicou – 3,0 % HDP. V medziročnom porovnaní, teda oproti roku 2013, sa však deficit našej verejnej správy prehĺbil o cca 0,3 p. b., nakoľko v roku 2013 sa nachádzal na úrovni 2,6 % HDP“, uviedol analytický tím Poštovej banky.
Maastrichtské kritérium [deficit verejných financií nižší ako – 3,0 % HDP] sa vlani podarilo dodržať 15 krajinám únie. Ešte pozitívnejšie vyznieva fakt, že sa zvýšil aj počet krajín, ktorých hospodárenie s verejnými financiami bolo plusové. Celkovo vlani hospodárili s prebytkom 4 krajiny EÚ. Mierny prebytok vo výške 6 či 7 desatín percenta vykázalo Estónsko, Luxembursko a aj Nemecko, najväčšia európska ekonomika. Najvyšší prebytok verejných rozpočtov evidovalo v minulom roku Dánsko a to na úrovni 1,2 % HDP.
Zvyšná necelá polovica krajín únie ale vlani nedodržala maastrichtské kritérium a vykázaný deficit prekročil trojpercentnú hranicu. Najvyšší schodok verejných financií vo výške – 8,8 % HDP zaznamenal Cyprus. Nasledovalo Španielsko, Chorvátsko či Veľká Británia.
Zadlženosť európskych ekonomík vzrástla hlavne po kríze a stále dosahuje vysoké hodnoty. Maastrichtské kritérium pre výšku verejného dlhu je na úrovni 60 % HDP. Nižší verejný dlh v pomere k HDP však vlani dokázalo dosiahnuť len 12 krajín únie vrátane Slovenska. Najlepšia situácia je v Estónsku, kde verejný dlh dosahuje výšku len približne desatiny hrubého domáceho produktu. Pomerne nízkou zadlženosťou sa môžu pochváliť aj Luxembursko a Bulharsko, ktorých dlh nepresahuje 30 % HDP. Na opačnom konci nášho pomyselného rebríčka sa nachádza krízou zmietané Grécko, ktorého dlh dosiahol vlani až úroveň 177,1 % HDP. Nasledovali ďalší dlhoví hriešnici ako Taliansko s dlhom na úrovni 132,1 % HDP a Portugalsko [130,2 % HDP].
Slovensko vykázalo za uplynulý rok verejný dlh na úrovni 53,6 % HDP, čo znamená splnenie maastrichtského kritéria a zároveň umiestnenie v prvej jedenástke krajín s najnižším dlhom v pomere k HDP. Na druhej strane však treba povedať, že aj táto úroveň dlhu je pomerne vysoká a maastrichtská hranica 60 % HDP je takpovediac na dosah.
