EuropskeNoviny.sk
Jedným zo základných východísk moderných spoločností je holý a nespochybniteľný fakt, že príslušnosť k akejkoľvek menšine nesmie byť za žiadnych okolností dôvodom na akúkoľvek formu diskriminácie, či šikanovania. O to šokujúcejšie sú preto informácie, ak k podobným prípadom dochádza v krajine, ktorá svoju existenciu priamo podmieňuje toleranciou a spolunažívaním stoviek národov, etník či rás. Smrť 25-ročného Afroameričana Freddieho Graya v americkom Baltimore, je preto nevyhnutné dôsledne a objektívne vyšetriť a vinníkov postaviť pred spravodlivý súd. Taký, o ktorom nebudú môcť vzniknúť okamžité pochybnosti, ako v prípade neobvinenia belošského policajta, ktorý pri zásahu v meste Ferguson v štáte Missouri v auguste minulého roka zastrelil neozbrojeného 18-ročného Afroameričana. Na druhej strane, ak má tento a viacero ďalších podobných prípadov slúžiť ako zámienka na ohrozovanie ďalších životov civilistov, policajtov, či príslušníkov Národnej gardy, ale aj rabovanie a bezduché ničenie verejného a súkromného majetku, tak nemožno inak ako podobné konanie jednoznačne odsúdiť a v rovnakej miere zodpovedných potrestať.
Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, dianie vo Fergusone, Baltimore a iných amerických mestách môže do istej miery slúžiť aj ako memento pre Európu, Slovensko nevynímajúc. Nepokoje založené na rovnakom základe rasovej, etnickej a náboženskej neznášanlivosti doplnenej o chudobu a marginalizáciu v prípade imigrantov a ich potomkov, resp. rómskeho obyvateľstva, nás rovnako ako američanov musí nútiť hľadať vhodné nástroje riešenia tohto zložitého problému. Niet pochýb o tom, že jedným z primárnych problémov tohto stavu je celkom určite nezamestnanosť a špecificky najmä nezamestnanosť mladých ľudí. Komplexná reforma vzdelávacieho a vedecko-výskumného systému, spojená s neustálym zlepšovaním podnikateľského prostredia, sú celkom určite jednými z najefektívnejších odpovedí. Fungujúcich príkladov pritom nájdeme na celom svete relatívne dosť.
O fínskych vzdelávacích modeloch, švédskom financovaní vedy či prechodoch na singapurské podnikateľské prostredie, sme pritom počuli už aj od našich politikov dosť. Ak však nechceme, aby rómske nepokoje na Slovensku zo začiatku roka 2004, pri ktorých boli použité vodné delá a armáda, nedostali do budúcna ďaleko širší a tragickejší charakter, tak je čas prejsť od teórie do praxe. Snáď na to voľby v roku 2016 vytvoria vhodné podmienky.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Martin Klus, politológ a expert SaS pre zahraničnú politiku a politický systém.
Pan Klus, je to všetko o tom, ze im sa neoplatí ísť pracovať. Pretoże este stále sa im oplatí poberat socialne davky, bez toho, ze by pracovali. Ked pracujuci clovek na Slovensku po zaplatení vsetkych poplatkov sa má horšie ako potmavší poberatel davok. Tak sa Teda pytam kto tu koho diskriminuje na rasivom zaklade? A este by som mal na Vas jednu otazku. Donedavna platilo a dufam, ze sa to zmenilo, ze títo spoluobčania na zaklade solidarity poberali dochodky ratane z priemernej mzdy. Tak sa Vas pytam, budem 40 rokov rokov robit za minimalnu mzdu, logicky budem mat aj minimalny dochodok. O co som ja horsi, ked som produkoval prospech krajiny, ako potmavší spoluobčan a prečo má on mať dvakrat viac na zaklade nejakej solidarity, ked 40 rokov nic neprodukoval a zil len z davok?