EuropskeNoviny.sk
O význame Európskej únie a Severoatlantickej aliancie pre Slovensko, kybernetických a hybridných hrozbách, terorizme, migrácii, posilňovaní stability v susedstve, ale aj náraste extrémizmu a poklese dôvery občanov v inštitúcie a strategickej komunikácii s verejnosťou hovorí Návrh Bezpečnostnej stratégie SR (BS SR), ktorú do medzirezortného pripomienkového konania predložilo ministerstvo zahraničných vecí.
Ako sa konštatuje v návrhu strategického dokumentu, bezpečnostné prostredie, v ktorom SR napĺňa svoje bezpečnostné záujmy, sa významne zhoršilo. „Mení sa rýchlo a častokrát nepredvídane, ovplyvňujú ho vnútorné a vonkajšie faktory, ktoré sú navzájom úzko previazané a ktorých hranica je čoraz nejasnejšia. Krízové situácie môžu vznikať bez akéhokoľvek varovania a reakcia medzinárodného spoločenstva nemusí byť okamžitá. Znižuje sa konsenzuálnosť v medzinárodných vzťahoch, oslabujú sa hodnotové základy medzinárodnej politiky, dôvera a porozumenie medzi štátmi, narastá nestabilita a napätie, dynamicky sa mení prerozdelenie moci a vplyvu,“ píše sa v dokumente.
„Na vrchole bezpečnostných záujmov stojí zaistenie politickej nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc a identity SR, udržanie a rozvoj jej demokratického ústavného poriadku a právneho štátu, ako aj bezpečnosť všetkých jej občanov a obyvateľov, vrátane ochrany života a zdravia, individuálnych ľudských práv a občianskych slobôd,“ píše sa v stratégii s tým, že hlavnými bezpečnostnými záujmami Slovenska sú dodržiavanie základných princípov a noriem medzinárodného práva, posilňovanie bezpečnosti a stability euroatlantického priestoru a širšieho susedstva EÚ a NATO, zvyšovanie schopnosti presadzovať bezpečnostné záujmy štátu, zachovanie bezpečnosti a zaručenie obrany štátu či zvyšovanie odolnosti voči bezpečnostným hrozbám vrátane zaistenia riadneho fungovania ústavných orgánov, budovania bezpečného a odolného kybernetického priestoru, prevencie a riešenia extrémizmu a radikalizácie, posilňovania podpory a dôvery verejnosti k demokratickým inštitúciám a základnej orientácii zahraničnej a bezpečnostnej politiky, rozvíjania kompetentnej bezpečnostnej komunity či budovania demokratického povedomia a osobnej zodpovednosti u mladej generácie.
Slovensko negatívne vníma oslabovanie schopností organizácií ako OSN či OBSE pokiaľ ide o predchádzanie konfliktov. Z pohľadu SR je mimoriadne znepokojujúcim prípadom porušenia medzinárodného práva pričlenenie časti územia Ukrajiny k Rusku ozbrojenou silou na základe nelegitímneho a nelegálneho referenda na Kryme a v Sevastopole, a jej podiel na vytvorení a udržiavaní ozbrojeného konfliktu v susedstve SR. Dokument pripomína, že po týchto udalostiach sa vzťahy EÚ a NATO s Moskvou „zásadným spôsobom zhoršili“.
Práve situácia na Ukrajine je podľa návrhu novej BS SR varovaním, že ozbrojený konflikt nemusí mať iba podobu priameho vojenského stretu medzi štátmi. „Hybridná hrozba predstavuje súbor nátlakových a podvratných činností, konvenčných a nekonvenčných, vojenských a nevojenských metód a nástrojov, využívaných koordinovane na dosiahnutie konkrétnych politických cieľov bez formálneho vyhlásenia vojny a pod prahom zvyčajnej reakcie. Zahŕňať môžu ovplyvňujúce, centrálne riadené spravodajské a informačné pôsobenie, pôsobenie neštátnych aktérov, vrátane polovojenských skupín, či nasadenie ozbrojených síl štátneho aktéra bez označenia. Takéto hybridné aktivity sa môžu začať skôr než dôjde k otvorene deklarovaným vojenským operáciám. Polarizujú spoločnosť, vnášajú neistotu, a tým podkopávajú legitimitu, dôveryhodnosť, akcieschopnosť štátnych inštitúcií a demokratický ústavný poriadok a majú tak negatívny vplyv na realizáciu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Hybridné aktivity môžu byť zamerané aj na oslabovanie podpory verejnosti pre plnenie medzinárodných záväzkov, či ochromenie reakcie medzinárodného spoločenstva,“ konštatuje dokument.
Pokiaľ ide o kybernetické útoky, tie sa stali dennou súčasťou života, sú komplexnejšie, sofistikovanejšie a dynamickejšie, využívané štátnymi aj neštátnymi aktérmi a čoraz častejšie využívané v rámci konvenčného a hybridného boja. Následky kybernetického útoku môžu dosiahnuť úroveň porovnateľnú s následkami konvenčných útokov a môžu zásadným spôsobom ohroziť chod štátu a bezpečnosť ľudí. NATO uznalo kybernetický priestor ako osobitnú operačnú doménu, v ktorej štát pôsobí v súlade s princípmi medzinárodného práva. Čoraz dôležitejšou súčasťou bezpečnostného prostredia sa stáva vesmírny priestor. Slovensko vytvorí inštitucionálny a právny rámec zameraný na zvyšovanie bezpečnosti a odolnosti kybernetického priestoru.
Bezpečnostnou hrozbou je aj nárast pôsobenia cudzích spravodajských služieb v SR. Ich pôsobenie zahŕňa predovšetkým získavanie informácií, vrátane utajovaných skutočností, ktorých únik ohrozuje záujmy SR a jej spojencov, snahu o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek, ovplyvňovanie verejnej mienky a priemyselnú špionáž. Schopnosťou realizovať spravodajské aktivity ohrozujúce bezpečnosť SR disponujú aj niektorí domáci a zahraniční neštátni aktéri.
Rozvoj demokratického štátneho zriadenia postaveného na princípoch právneho štátu, rešpekte a dodržiavaní ľudských práv a občianskych slobôd obmedzuje šírenie intolerancie, neznášanlivosti, extrémizmu a nárast prejavov radikalizácie a násilia. „Narastajúca podpora extrémizmu je spojená s kritikou štátnych inštitúcií a medzinárodných organizácií, ktorých je SR členom. Extrémistické hnutia účelovo poukazujú na sociálnu nespravodlivosť a odtrhnutosť politických a ekonomických elít od problémov radových občanov, spochybňujú systém základných práv a slobôd, legitimitu štátnych inštitúcií a medzinárodných organizácií, ktorých je SR členom, podnecujú medzietnické a sociálne konflikty,“ píše sa v stratégii s tým, že významný podiel na tomto vývoji má šírenie protizápadnej propagandy, ktoré umožňujú hlavne sociálne siete. „Slovensko sa bude usilovať o posilnenie dôvery a podpory verejnosti v inštitúcie pluralitnej demokracie, ľudské práva a strategickú orientáciu zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako aj o zvýšenie odolnosti štátu a spoločnosti voči dezinformačnej kampani a propagande zameranej proti jeho hodnotám a záujmom,“ píše sa ďalej v stratégii.
Návrh potvrdzuje aj záväzok SR vynaložiť 1,6 percenta HDP na svoju obranu do roku 2020. „Otázka spravodlivého zdieľania bremena za európsku bezpečnosť je mimoriadne dôležitá pre udržanie jednoty, sily, súdržnosti a solidarity medzi spojencami, ako aj pre samotnú akcieschopnosť Aliancie. Členské štáty NATO, vrátane SR, zastavili prepad výdavkov na obranu a začali zvyšovať investície do modernizácie a nasaditeľnosti ozbrojených síl,“ píše sa v dokumente. Slovensko sa podľa dokumentu takisto bude snažiť zabrániť duplicite aktivít v rámci EÚ a NATO a bude presadzovať ich úzku spoluprácu v obranných otázkach. Členstvo v NATO podľa BS SR predstavuje najvyššiu záruku obrany a osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov majú vzťahy s USA.
Stratégia takisto priznáva, že riziko uskutočnenia teroristických aktivít na SR sa postupne zvyšuje. Hrozbu predstavujú hlavne aktivity zradikalizovaných jednotlivcov alebo menších buniek. Slovensko bude podľa BS SR naďalej podporovať rozširovanie EÚ a NATO, keďže to má pozitívny vplyv na stabilitu a bezpečnosť. Aktívne sa budeme podieľať na odstraňovaní príčin nelegálnej nekontrolovateľnej migrácie v krajinách pôvodu. Slovensko takisto bude presadzovať širšie politické zastúpenie žien a posilnenie ich postavenia v rozhodovacích procesoch.
