Len si predstavte zoznam štátov Európskej únie. A teraz si predstavte, že si môžete slobodne vybrať, v ktorom z nich sa natrvalo usadíte. Slovensko? No dobre. Tak si predstavte to isté, ale po anglicky: Slovenia? What the fuck?
Verte, že tých pár stoviek nešťastníkov, ktorých chce Brusel poslať na Slovensko, nemá z tohto rozhodnutia ani takú radosť, ako vy. Váš život to totiž neovplyvní. Isteže im u nás bude lepšie ako v Sýrii, Iraku, Jemene či niektorej z ďalších krajín, kde ich život nemá ani takú hodnotu, akú mu pripisuje priemerný Slovák. Ale v tej Británii alebo Nórsku je prosto lepšie.
Pragmatickým riešením by bolo každému imigrantovi okamžite v deň príchodu odovzdať platný slovenský pas, aby ako hrdý občan Európskej únie mohol okamžite odísť žiť a pracovať do krajiny, ktorú si sám vyberie. Verte, že by nám tu nezostal ani jeden.
Pod najmenšími veľhorami sveta predsa nezostávajú ani len všetci Slováci. A oni sú tu doma. Tu sa narodili. Predčasná smrť im hrozí jedine od slovenského zdravotníctva a vyháňať ich môžu nanajvýš súrodenci, ktorí sa už nechcú deliť o detskú izbu v rodičovskom dome. Chcú v nej mať so svojou ženou a deťmi a viac súkromia. Tých by od mamičky nevyhnala ani vojna. Je ich u nás dosť a dá sa pochopiť, že pre migrantov pochopenie nemajú.
Nakoniec sa však aj slovenský pecivál bude musieť pozrieť politickej realite do očí: Len za uplynulý víkend vytiahli zo Stredozemného mora nejakých 6000 (slovom šesťtisíc) utečencov. A budú ich ťahať z vody ďalej. Lebo, nech by ste mali akékoľvek husté reči, pokiaľ nie ste ochotný aspoň jednému imigrantovi osobne držať hlavu v kýbli vody, kým nebude po ňom, nemáte morálne právo žiadať od iných, aby nechali ľudí topiť sa po tisícoch.
Za týchto okolností si myslieť, že Slovensko sa zo svojich povinností zasa akosi vykrúti, nie je prosto iba nevkusné, ale aj nebotyčne hlúpe. Tých pár stoviek utečencov nám sem pošlú. Naisto. A vy ich pravdepodobne nikdy v živote nestretnete. Zavrú ich do lágrov kde sa budú Sýrčania integrovať s Eritrejčanmi a Jemenčanmi.
Existovalo by aj iné riešenie. Dajme tomu, že každé slovenské mesto by prijalo jednu – dve rodiny či jednotlivcov, podľa svojej veľkosti. Ak je človek v úplne cudzom prostredí, prakticky bez šance byť v kontakte s nejakou „komunitou svojich“, neuveriteľne rýchlo sa prispôsobí. Nič iné mu neostáva.
Lenže kto by už chcel povedať, že Slovensko dostane podiel imigrantov, ktorý vytvorí problém veľký ako Tatry, teda najmenší veľký problém na svete? Však povedzte nahlas, že imigranti vlastne nie sú žiadna téma a hneď sa vás začnú znova pýtať na Váhostav. Kdeže. Migranti sú problém. Gigantický. A predtým, ako ich neochotne a pod nátlakom prijmeme, budeme rázne vykrikovať, že ich tu nechceme.
Veď keby nič iné, či sa len medzi toľkými ľuďmi nenájde aj nejaký ten gauner? Nuž, štatistika nepustí. Nepochybne nájde. Ťažko povedať, či toľkí, ako v rovnako veľkej vzorke Slovákov, ale je temer nepredstaviteľné, aby sa v takom množstve ľudí nenašli aj problémoví jedinci.
Nech je nám však útechou, že ani zo Slovenska neodchádza výhradne len elita národa.Keby nám neposlali jediného afrického utečenca a na oplátku by nám vrátili všetku slovenskú spodinu, ktorá hľadala menej ostražitú políciu a benevolentnejšie súdy, či aspoň komfortnejšie väzenia v „západnej EÚ“, škaredo by sme prerobili.
Nikto od nás nečaká, že sa budeme tešiť. Neteší sa nikto. Ani len tí migranti neprichádzajú z číreho nadšenia. Keď sa nalodíte na niečo, čo má viditeľne väčšiu šancu skončiť na dne mora, ako pred talianskym pobrežím, zaručene vás nemotivuje vidina sociálnych dávok.
Takže až raz trebárs niektorému z ruských vodcov definitívne prepne, buďte fér a radšej zgegnite doma, než by ste sa niekomu nasilu navtierkovali do krajiny.
Komentár pripravil komentátor spravodajského portálu noviny.sk Arpád Soltész.