EuropskeNoviny.sk
Podľa agentúry GPO pre televíziu Mega sa proti dohode vyslovilo 51,5 percenta voličov, zatiaľ čo 48,5 percenta hlasovalo ‚áno‘, teda pre dohodu s veriteľmi. Podľa agentúry Metron Analysis pre televíziu ANT1 je tábor odporcov dohody silnejší a má 52 percent voličov, zatiaľ čo pre dohodu ich bolo 48 percent.
Väčšie rozdiely
Ďalšie dve agentúry priznávajú väčšie rozpätie v možnom výsledku. Inštitút MRB pre televíziu Skai uvádza, že proti dohode s veriteľmi, teda ‚nie‘, hlasovalo 49 až 54 percent ľudí, pre možnosť ‚áno‘ potom 46 až 51 percent. Ústav Marc pre televíziu Alpha píše o 49,5 percenta až 54,5 percenta medzi odporcami a 45,5 percenta až 50,5 percenta medzi zástancami dohody.
Ide o výsledky prieskumov vykonaných počas dňa telefonicky medzi voličmi, nie o takzvané „exit polls“, čo sú prvé odhady na základe otázok pri odchode voličov z volebných miestností.
Čakanie
V Grécku i vo zvyšku Európskej únie sa napäto očakáva, aký bude výsledok. Najvyšší európski predstavitelia na čele s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom François Hollandom chcú hlasovanie konzultovať hneď, akonáhle bude jasný výsledok.
Ich reakcie sa ale očakávajú skôr až v pondelok. Analytici tvrdia, že ak bude Grécko donútené eurozónu opustiť, zrejme bude musieť zaviesť aj inú menu, ktorú zrejme spočiatku čaká prudký pokles hodnoty.
Priebeh vlastného hlasovania bol pomerne pokojný, záujem voličov bol však podľa odhadov o niečo slabší ako pri januárových voľbách, kedy k volebným urnám dorazili dve tretiny oprávnených voličov. Gréci boli ohľadom referenda značne rozdelení: posledné prieskumy verejnej mienky zverejnené v piatok totiž naznačovali, že počet voličov odmietajúcich návrhy veriteľov je zhruba rovnaký ako počet stúpencov dohody.
Víťazstvo demokracie
Svoj hlas odovzdali všetci významní vládni aj opoziční politici. Šéf ľavicovej vlády Alexis Tsipras a minister financií Janis Varufakis, ktorí vyzvali k rozhodujúcemu ‚nie‘ veriteľom, dnes povedali, že referendum je víťazstvom demokracie.
Prezident Prokopis Pavlopulos potom zdôraznil, že je najmä potrebné, aby krajina zostala jednotná. Hollande sa podľa francúzskeho nedeľníka Le Journal du Dimanche nechal počuť, že bude ďalej naliehať, aby Grécko zostalo v eurozóne, či už hlasovanie dopadne akokoľvek.
Zrušenie eura
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz povedal pre nemecký verejnoprávny rozhlas, že Grécko bude musieť zaviesť inú menu, ak v dnešnom referende o prijatí medzinárodnej pomoci, podmienenej prísnejšími reformami, prevážia hlasy „nie“. Informovala o tom dnes tlačová agentúra Reuters.
„Bude Grécko stále v eurozóne aj po tomto referende? O to práve ide. Ak budú hlasovať ‚nie‘, budú musieť po referende zaviesť inú menu, pretože euro už nebude dostupné ako platobný prostriedok,“ vyhlásil Schulz pre verejnoprávny rozhlas Deutschlandfunk (DLF) v interview, odvysielanomv nedeľu a nahranom vo štvrtok 2. júla.
„Vo chvíli, keď niekto zavedie novú menu, vystupuje z eurozóny. Tieto skutočnosti má dávajú trochu nádeje, že ľudia nebudú dnes hlasovať ‚nie‘,“povedal v interview šéf europarlamentu. Jeho vyjadrenia patria k najjasnejším a najzrozumiteľnejším výrokom od vrcholného predstaviteľa Európskej únie.
Miliardové straty
Francúzsky minister hospodárstva Emmanuel Macrona naopak povedal, že ani odmietnutie reforiem v plebiscite nemôže automaticky viesť k odchodu krajiny z eurozóny. Šéf nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann podľa zdrojov denníka Handelsblatt varoval vládu Merkelovej, že odchod Grécka z eurozóny by spôsobil v nemeckom rozpočte výpadok v poriadku miliárd eur.
Grécka vláda ľavicového premiéra Alexisa Tsiprasa tvrdí, že v prípade odmietnutia dohody s veriteľmi kabinet získa silnejšie mandát pre vyjednanie výhodnejších podmienok pre Grécko. V opačnom prípade je ale vláda ochotná sa podriadiť veriteľom.
Dnešné referendum v Grécku je prvé od roku 1974, keď občania rozhodovali o zrušení monarchie. Dnes 9,8 milióna voličov rozhoduje o tom, či prijmú požiadavky medzinárodných veriteľov zaviesť prísnejšie úsporné opatrenia výmenou za ďalšiu finančnú pomoc pre Grécko.
Budúcnosť Grécka
Vláda gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa tvrdí, že rozhodné „nie“ v nedeľnom hlasovaní by posilnilo vyjednávaciu pozíciu Atén o treťom balíku finančnej pomoci pre Grécko. Európska komisia to však označila za falošné tvrdenia.
V prípade víťazstva tábora „áno“ je v stávke politická budúcnosť Tsiprasa a jeho vlády.
Ten podľa vlastných slov bude rešpektovať akékoľvek rozhodnutie gréckych voličov.Naznačil však, že v prípade víťazstva „áno“ zrejme odstúpi z funkcie.
Rozhádané rodiny
Názorová rozdelenosť panuje aj v mnohých gréckych rodinách, napísala dnes tlačová agentúra AP. Ako príklad uviedla rodinu Danikoglusovcov. Hlava rodiny Danikoglusovcov, Dimitris (48) pracujúci v rodinnom klenotníctve, hlasuje za „áno“ úsporným opatreniam. Obáva sa totiž, že Grécko bude ohrozené, ak odíde z eurozóny.
Jeho dcéra a študentka filozofie na univerzite Alexandra (20) hlasuje „nie, pretože je už unavená z toho, ako bohatšie európske krajiny komandujú Grécko“. Syn Nikolas (23), ktorý sa pripravuje na kariéru právnika, stojí po boku otca. A myslí si, že polarizované Grécko sa možno nachádza na pokraji občianskej vojny.
Terorizmus
Grécky minister financií Janis Varufakis v sobotu obvinil veriteľov, že sa pokúšajú„terorizovať“ Grékov, aby prijali šetriace opatrenia a varoval, že Európa stratí viac ako Atény, ak prinúti Grécko vystúpiť z eurozóny po nedeľňajšom referende o prijatí či neprijatí podmienok medzinárodných veriteľov.
Varufakis zopakoval že odstúpi, ak väčšina Grékov odpovie v referende „Áno“ a obvinil veriteľov, že terorizujú voličov obmedzením finančnej hotovosti do gréckych bánk.
„To, čo robia Grécku, má meno: terorizmus,“ povedal v rozhovore pre španielsky denník El Mundo. „Prečo nás prinútili zatvoriť banky? Aby nahnali strach ľuďom,“citovala ho tlačová agentúra AP.
Viac sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.
