EuropskeNoviny.sk
Prijatie TTIP je podľa europoslankyne Jany Žitňanskej správnym krokom, ktorý pomôže zvýšiť rast zamestnanosti na Slovensku. Ako členka európskej strany ECR hovorí, že stranu čaká pozitívna budúcnosť, aj keď sú v súčasnosti outsideri. Kľúčové rozhodnutia únie spája s problematikou imigrantov a situácie v Grécku. Takto hodnotí svoj rok pôsobenia v europaramente Jana Žitňanská.
Stále aktuálnou témou v europarlamente je schválenie dohody o voľnom obchode s USA. Aké sú závery z posledného rokovania?
Je to veľmi citlivá téma, ktorá spôsobuje množstvo emócií. Doteraz boli rokovania o TTIP neverejné, takže sa o obsahu dohôd veľa nevedelo a tým vzniklo veľa otáznikov. Stáva sa, že ak niečo nepoznáme, tak sa toho bojíme. Som rada, že v poslednom čase nielen poslanci, ale aj verejnosť majú k témam prístup – o čom sa rokuje, ako sa rokuje. Napriek tomu bola diskusia veľmi emotívna, hoci sme nerokovali o schvaľovaní samotnej dohody. Išlo o schválenie ako by mali vyjednávacie tímové mandáty ďalej pokračovať. Myslím si, že ideme dobrým smerom, keďže sme túto správu prijali.
Hovorí sa, že TTIP sa netýka len Európy a USA, ale môže vytvoriť celosvetový štandard..
Sú úvahy o tom, že Spojené štáty by mohli potom rokovať aj s ostatnými krajinami. Čím bude obchodné prostredie väčšie, tým väčšmi sa môže dariť aj našim podnikom v exporte a budú vznikať nové pracovné miesta.
V rozprave sa rozoberala aj situácia Grécka. V diskusii s gréckym premiérom bolo vidno, že každá frakcia má úplne iný názor, najmä socialisti oproti konzervatívcom a EPP
Zdá sa mi, že v tejto debate prevažujú emócie nad faktami. Ak hovoríme o tom, či Slovensko požičalo Grécku alebo nie, či euroval bol dobrý nápad alebo nie, musíme sa pozrieť na fakt – Slovensko nepožičalo Grécku priamu pôžičku, vtedajší premiér Fico vyrokoval aj s ministrom Počiatkom, že poskytneme pôžičku Grécku, keď nastúpila vláda Ivety Radičovej, tak sa táto dohoda stopla. S tým odvôdnením, že Slovensko prešlo ťažkými reformami. V tej situácii tam nebola podmienka podpory všetkých členských štátov a Slovensko pôžičku neudelilo.
S eurovalom však prišiel aj pád vlády Ivety Radičovej a nakoniec schválený bol.
Pri eurovale sa už krajiny museli dohodnúť. Keď Slovensko nesúhlasilo, bol ohrozený celý mechanizmus. Treba pripomenúť, že tento mechanizmus nebol vytvorený len pre Grécko, ale aj pre iné štáty, ktoré sa môžu dostať do problémov a aj sa dostali. Tento princíp však môže fungovať, príkladom je Írsko. Španielsko či Portugalsko sa hýbu tiež lepším smerom. Hoci, a to sa opäť staviam k situácii Grécku, ak budú nezodpovední politici vydierať svojich občanov, tak to nemusí dopadnúť dobre. Plánujú sa tiež voľby v Španielsku a v Portugalsku. V španielskych voľbách potom naozaj môže vyhrať populistická strana, ktorá bude požadovať odpustenie dlhov či nezavádzať reformy. To by bol veľmi nebezpečný precedens pre celú Európsku úniu.
O rok budú voľby nového prezidenta Európskeho parlamentu, pričom najväčší favoriti sú kandidáti z EPP a ECR, ktorej ste súčasťou.
Zatiaľ sa o tom ešte na pôde EP nerokuje. ECR je tretia najväčšia frakcia a stále rastieme. Prijali sme ďalšieho talianskeho poslanca, ktorý k nám prešiel z EPP, takže zrejme sa nám v budúcnosti bude dariť. Napriek tomu, ešte stále sme vnímaní ako outsideri, pri hlasovaniach sa nám stáva, že sme dohodnutí aj s EPP a ďalšími, ale na poslednú chvíľu sa do toho zapoja socialisti a dohody rozbijú. Neviem odhadnúť, či poslanci z najväčších frakcií budú ochotní prekonať vlastný tieň.
Po letnej prestávke čaká poslancov ďalšie zasadnutie v septembri. Viete už teraz povedať, čo bude predmetom rokovania?
Od septembra by malo pribudnúť viac legislatívnych návrhov oproti tomu roku, lebo nová komisia sa primárne zaoberala správami a novými iniciatívami.
Ako hodnotíte váš rok pôsobenia v europarlamente?
Moja práca sa nelimitovala len na pôsobenie v EP, ale patrí tam aj zmena politiky na Slovensku práve podľa vzoru najlepších praktík, ktoré som mala možnosť vidieť v okolitých štátoch. Mala som niekoľko pokusov o legislatívne zmeny v slovenskom parlamente, bola som tieňovou spravodajkyňou.
Tento rok by som označila za štartovný, nielen môj, ale aj Komisie. Je ťažké v tejto chvíli hodnotiť, ale oceňujem prácu nášho eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý v oblasti energetiky. Doteraz sme nemali až tak závažné témy ako máme dnes – problematiku imigrantov a Grécka. To sú zlomové body, uvidíme k akým výsledkom sa dopracujeme.
NOVA je členom ECR, aká bude jej úloha v ECR a čo by ste chceli presadiť na európskej úrovni?
Nemyslím si, že ECR je frakcia, ktorá by sa nechala príliš ovplyvňovať jednotlivými stranami. Rešpektuje však naše slobodné rozhodnutia, vydajú síce odporúčanie frakcie, ale vždy môžeme hlasovať podľa nášho vedomia a svedomia. ECR je postavená na istých princípoch, s ktorými sme sa stotožnili jednak ako strana a jednak ja ako jednotlivec. V týchto intenciách sa snažíme pracovať pri jednotlivých dokumentoch. Týka sa to najmä podpory rodiny, podnikateľov, vzniku nových pracovných miest, pomoc slabším či princípu subsidiarity.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Jana Žitňanská.
