EuropskeNoviny.sk
Pri pohľade na krajiny Európskej únie má Slovensko nadpriemerne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie pracujúcich. Zamestnancovi často zostáva len približne polovica peňazí, ktoré mu dá zamestnávateľ v rámci svojich mzdových výdavkov. Je to jeden z dôvodov, prečo sa ani učitelia, ani zdravotné sestry, ani iní zamestnanci na Slovensku nemajú až tak dobre.
Zoberme si príklad zdravotnej sestry, ktorá má hrubú mzdu 560 eur. V skutočnosti jej vrátane príspevku na zdravotné a sociálne poistenie dáva zamestnávateľ 750 eur. Ona však na účet dostane len 450 eur. Štát si následne ešte aj z týchto peňazí cez DPH a iné spotrebné dane zoberie približne 70 eur. Zo 750 eur je teda po zdanení zostane len 380, čo je len o niečo málo viac ako polovica.
Podobné to je aj v prípade učiteľky. Pri hrubej mzde 740 eur jej v skutočnosti zamestnávateľ dáva cez mzdové náklady 1000 eur. Na účet jej však príde v čistom len 579. Na DPH a ďalších daniach následne ešte štátu zaplatí vyše 80 eur. Znamená to, že štát ju pripraví o vyše polovicu z toho, čo jej poukázal zamestnávateľ. O niečo nižšie dane platia zamestnanci, ktorí majú deti. Daňová úľava na ne však dosahuje len približne 10 až 20 percent výdavkov spojených s výchovou detí.
Nie je podľa nás fér, keď štát zoberie zamestnancovi polovicu peňazí, ktoré mohli byť jeho. Situáciu zamestnancov v školstve, zdravotníctve, ale aj v ďalších oblastiach, by pomohlo zlepšiť zníženie daní pracujúcim. Z tohto dôvodu sme sa v KDH rozhodli dať si ako prvý bod volebného programu zníženie daní pre pracujúcich a rodiny. Zamestnaným rodičom s tromi deťmi by to mohlo priniesť takmer 1000 eur za rok navyše. Pomohlo by im to k lepšej životnej úrovni. Tá by mala byť cieľom každej dobrej vlády.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Miloš Moravčík, podpredseda KDH pre verejné financie
