EuropskeNoviny.sk
V prípade, že niečo nielen že neľutujete, ale ste vyslovene nadšení a šťastní z toho, že ste to urobili… Aký výraz by ste použili?
Cestovanie a učenie sa cudzích jazykov sú moje vášne. Ohromné skúsenosti a zážitky si cením omnoho viac ako sto bankoviek v peňaženke namiesto desiatich. Rusko bol už dlhé roky môj sen, ktorý aj napriek tomu, že som sa o to usilovala, sa mi skôr splniť nepodaril..
Napísala som množstvo e-mailov. Hľadala som projekty, ktoré by mi sedeli k tomu, čo ma zaujíma – post-conflict rehabilitation, cultural understanding a pod. Chcela som niečo, čo by nadväzovalo na môj študijný odbor – medzinárodné vzťahy a geopolitika. Na základe vlastnej skúsenosti si myslím, že takých projektov je málo. Väčšina projektov je o práci s deťmi či mládežou (často zo znevýhodneného prostredia či so zdravotným postihnutím); rozvíjaní športových a umeleckých aktivít…
Avšak v jeden horúci letný deň sa mi na fejsbúkovskej stránke EVS vacancy zjavil urgent call pre Slovákov. Špeciálna škôlka v Nižnom Novgorode, projekt na deväť mesiacov.
Poviem vám pravdu. Veľa som sa zamýšľala nad tým, čo by mi práca v škôlke s postihnutými deťmi mohla priniesť. A vedela by som im niečo ponúknuť ja? Skúsenosti s prácou s deťmi som nemala žiadne.
Potom som si ale povedala: konečne sa naučíš tú ruštinu, ktorú už dlho chceš vedieť a ktorú vždy vytlačil nejaký iný cudzí jazyk, na ktorý si sa vrhla („vinníkom“ bol v jednom prípade program Erasmus, a v ďalšom Erasmus +… vo mne už asi koluje erasmácka krv 🙂 ). Po druhé, pocestuješ po tej obrovskej krajine, odskočíš si na Sibír, naučíš sa variť boršč a zajedať vodku kyslými uhorkami. Spoznáš, akí Rusi naozaj sú.
Pomaly (no, to sa len tak hovorí, v skutočnosti to tu všetko beží až príliš rýchlo) sa blíži ku koncu druhá tretina môjho projektu. Doposiaľ je skóre spokojnosť verzus pocit ,,načo som tu šla“ 1 000 000 : 0.
EVS predčila moje očakávania.
Všetko vyššie spomenuté sa splnilo. Cestujem, učím sa ruštinu na hodinách, ktoré sú plne hradené a mám možnosť ju aktívne praktizovať v každodennom živote. Našla som si mnohých kamarátov a viacero blízkych priateľov. Avšak čo je pre mňa podstatné – začala som chápať Rusov. Ich mentalitu, kultúru národa, ich názory a život v jeho plnej autentickosti. Poznám ruský politický systém, poznám pozíciu Ruska vo svete. Ale gro tejto krajiny, ktoré žije na dedinách a v mestách, tých, čo robia Rusko Ruskom, som spoznala až teraz. Chcem o nich vedieť čo najviac. Chcem im porozumieť a potom to zužitkovať vo svojej budúcej práci.
Pomohlo mi teda vycestovanie za prácou v škôlke v mojej akademickej a azda aj budúcej profesionálnej rovine? Da, bezpochyby. Stretávam ľudí, všímam si, analyzujem a viem, že aj z cesty vlakom sa môže stať studnica nových informácií.
A čo osobnostná stránka veci? Nerada by som tento článok zafarbila patetickosťou, inšpirujem sa ale Štúrom: ,,píš, ako čuvstvuješ“ („cítiš“ po rusky). A tak píšem: moje deti v škôlke zo mňa urobili lepšieho človeka. Pár mesiacov dozadu by som sa po prečítaní nasledujúcich viet asi len pousmiala. No deti mi otvorili srdce. Každý deň mi berú značnú časť energie, no vôbec mi to nie je nepríjemné. Robia mi radosť, rozdávajú objatia a pohladenia. Inokedy sa len hodia o zem, či sa poškriepia o hračku. Ale práca s nimi ma veľa naučila a tiež priblížila k svetu, ktorý bol pre mňa veľkou neznámou. A to ma nesmierne teší, keďže sa vždy usilujem využiť príležitosť naučiť sa niečo nové. Nech je to už v akejkoľvek oblasti.
Ak ste sa dali na dráhu dobrovoľníctva, máte niekde v kostiach to, že chcete nezištne pomáhať a meniť veci. A to je niečo, čo je potrebné rozvíjať, lebo to potrebujú nielen tí okolo vás, ale aj vy sami.
Na EVS pracujete a učíte sa jazyk. Ale stále máte dostatok času na to, aby ste rozvíjali svoje záľuby, cestovali, rozšírili svoj projekt vlastnými nápadmi (my sme so spolu-dobrovoľníčkou Mirkou rozbehli na škole krúžok anglického jazyka). Každý z nás je iný, každý vníma veci odlišne. Netvrdím, že neprídu zložitejšie dni, že vám nebude smutno za domovinou a haluškami. Ale všetko sa dá zvládnuť a keď takéto dni prekonáte, vyjdete z nich opäť o kúsok silnejší.
EVS, rovnako ako všetko v živote, je o tom, čo vieš z neho vyťažiť. Širšiu podstatu, nové vedomosti, otvorenie očí. Sťažovať sa na to, aké sú veci zlé, aké sú autobusy preplnené, že jedlo nechutí a počasie je nepríjemné, toto vie azda každý. Nájsť vo veciach a ľuďoch to pozitívne, vytiahnuť to na povrch a naučiť sa veľa nového, čo ťa posunie dopredu, toto všetko je na tebe.
Takže – ak cítiš, že chceš pomôcť, učiť sa, zoceliť sa pobytom v zahraničí, prekročiť svoje vlastné hranice a rozvíjať sa… šup, šup! Hľadaj projekt a utekaj vyťažiť maximum z jedného z najnezabudnuteľnejších období svojho života.
Diana Maťugová
Dobrovoľníčka v Rusku
