EuropskeNoviny.sk
Uplynulá dekáda znamenala na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii výrazný nárast počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Súčasne s tým sa počet nezamestnaných zvyšoval najviac práve v prípade mladých vysokoškolákov. Opatreniami na zefektívňovanie jednotlivých stupňov vzdelávania sa bude na začiatku plenárneho zasadnutia zaoberať Európsky parlament.
Masovosť vysokoškolského vzdelávania išla bohužiaľ v mnohých prípadoch na úkor jeho kvality. „Jasným merítkom sú reakcie zamestnávateľov. Hovoria o nepostačujúcej úrovni vedomostí a zručností absolventov univerzít. Upozorňujú na významné rozdiely medzi ich potrebami a odbornou prípravou na vysokých školách,“ uviedla europoslankyňa Monika Flašíková Beňová.
Nesúlad medzi vzdelávaním a požiadavkami praxe má negatívny vplyv na uplatniteľnosť a schopnosť mladých ľudí konkurovať na trhu práce. „Vyhnúť sa musíme aj umelému vynucovaniu si vysokoškolského vzdelania. Existuje veľké množstvo profesií, pri ktorých je podmienka získania diplomu skutočne navyše. Stojí nás to pritom nemalé peniaze z verejných zdrojov,“ zdôraznila poslankyňa.
Osobitnú pozornosť musíme podľa nej venovať aj pomoci zraniteľným skupinám žiakov. „Týka sa to najmä študentov z nízkopríjmových a sociálne slabších rodín. Povinnosťou je posilnenie väzieb medzi školou a rodinami,“ vysvetlila.
Úspechom v rámci európskej spolupráce medzi vysokými školami je výmenný program Erasmus. „Ako problematická sa však niekedy ukazuje motivácia študentov ísť na zahraničný výmenný pobyt. Dôkazom je aj neúmerne vysoká obľúbenosť niektorých južných krajín. Pri výbere školy tak u študentov často viac rozhoduje počasie než kvalita,“ uzavrela Monika Flašíková Beňová.
